DNES TO VŠETKO oficiálne KONČÍ a SKUTOČNE iba ZAČÍNA

Dnes je prvý deň občianského roku 2008. I keď začínam touto informáciou, priveľa pre mňa neznamená. Deň ako každý iný, akurát som dnes vôbec nepracovala, teda za peniaze.
Spala som dlho, nezvykle až do 10 hod. Asi tá vysoká glykémia 21,7.
Už niekoľko týždňov sa s tým snažím bojovať, ale zatiaľ bez výsledku.
Núti ma to rozmýšľať iným smerom a spôsobom, ako keď bolo všetko akoby ako tak.
Rozmýšľam či tento rok bude ešte pre mňa celý, alebo čosi v tele vypovie a môj život sa zmení, či ukončí. Možno ma čaká ešte päť rokov? Alebo aj nie.
Ale čo je pevné a nemenné, to je TEN, ktorý bude naisto stáť pri mne v akejkoľvek situácii, nikdy neuhne, nikdy ma nezradí, nikdy neopustí, vždy ma podporí, podoprie, objíme...TEN, ktorý je rovnaký včera, dnes i zajtra, či žijem alebo umriem.
Celkom dobrá istota.
Čo ma však naozaj trápi, je, že sa nedokážem vidieť v celej svojej hriešnosti, teda nevidím čo by som mohla zmeniť, aby som sa nebála umrieť. Aby som sa netriasla pred predstavou, že uvidím všetky svoje chyby a zlé skutky celkom jasne. Bojím sa, že sa ukáže aká falošná bola moja viera, aké klamstvá som si hýčkala ako pravdu.
Verím, že Duch svätý je skutočný a reálny Boh, teda mi ostáva iba veriť, že ma v tom nenechá.
Že milosrdenstvo Boha je nekonečné a že ma nasmeruje na dobrú cestu do večnosti. V žalme sa píše nedovoľ, aby som zišla na cestu trápenia ale po ceste večnosti ma veď.
Že Ježiš už za všetko zaplatil svojou smrťou.
Nič iné mi neostáva, iba dôverovať TOMU, v ktorého verím.
Ale potrebujem aj Vaše modlitby za toto, aby som sa nemusela báť smrti, aby som ju mohla čakať idúc po ceste nápravy.

Ešte by som sa rada vrátila k posledným udalostiam sviatkov.
Prvý dar, za ktorý som bola Bohu veľmi vďačná bola omša o 16,00 hod. na Štedrý večer.
Cítila som veľkú radosť a šťastie, keď som tam mohla vidieť kompletné bratislavské rodiny mojich detí. Neviem vyjadriť, ako som sa cítila obdarovaná. Moje srdce bolo plné sviatočného svetla a jasu. Ďakujem.
Druhý bol KRST mojich najmladších vnúčatiek a omša pred KRSTOM. Tentokrát ma obdaroval Boh takou radosťou, pretože tam boli spoločne všetky moje deti, nevesta, zaťovia, vnúčatká, priatelia, dokonca aj Ferko. Uvedomila som si, že v tom okamžiku mám všetko po čom momentálne moje srdce najviac túži. Zdalo sa mi, že nemôžem tú radosť ani predýchať. Všetci sme boli spolu v dome Pánovom.
Myslela som na svojich dobrých rodičov a starkú a som presvedčená, že boli blízko nás.
Aj oslava bola veľmi milá. Všetci ste sa zapájali do spoločného posedenia, nikto sa nevyčleňoval.
Vďaka Bohu za moju rodinu.
Samozrejme najdôležitejší bol prerod našich troch vnúčatiek z pohanov na kresťanov. Verím, že ak príde čas a budú si musieť nájsť svoju vlastnú vieru nájde sa niekto kto im pomôže, aby mohli povedať svoje osobné áno svojmu Bohu. Kým budem žiť budem sa za to modliť. A keď bude možnosť aj v nebi nikdy neprestanem domŕzať Ježiša, aby im pripravil príležitosť a aby ju využili.

Nuž, ale bola by som veľmi nespravodlivá, keby som zabudla spomenúť aj na iné hmotné darčeky. Ďakujem tým, ktorí vypočuli moju prosbu a darovali mi FOTO v rámečku, ďakujem za darček, ktorý ma vyvoniava pre život, nuž a ešte celá zmätená a pýriaca sa ďakujem za spoločný veliký dar digitálny fotoaparát. Keď ma prešiel prvotný šok /vraj som sa tvárila pri preberaní darčeka nablblo/ začala som vnímať hriešny pocit, že dokelu, teraz sa mi nebude chcieť umrieť, keď mám využívať taký zaujímavý darček. Ja by som si ho vzhľadom k môjmu veku a zdravotnému stavu nikdy nekúpila, pretože by som mala pocit, že je to škoda peňazí pre mňa.
Ale riadne ste ma ním trafili. Kdesi som čítala, že aj slepí fotografujú, tak snáď ho ešte trochu využijem. Ď A K U J E M z celého srdca.

Viem, že moje litánia Vás zaujímajú menej a dúfate, že keď budem mať foťák sa polepším a budem písať trefnejšie a kratšie. Nuž ktovie. Skúsim sa vypracovať. Zatiaľ je to v rukách Marečka, keď bude mať čas a nainštaluje mi to /čo by som robila bez neho?/. Naozaj som si to minule uvedomila, že keby sme ho nemali v rodine, tak máme o problém viac, kde a koho zohnať takého šikovného a ochotného. Keď raz budem mať kopu peňazí, tak sa vyrovnáme Marek. Zatiaľ sa cítim iba dlžníkom Tvojej ochoty.

No a ostalo mi ešte jedno rodinné prianie nesplnené. Veľmi by som si želala, aby Ferko našiel cestu k Bohu a cirkvi, aby prestal fajčiť a aby si uvedomil čo stratil, keď sa vyčlenil z našej úžasnej, krásnej rodiny akou ste Vy. A aby si spomenul, čo mi sľúbil pri našej svadbe. V šťastí aj v nešťastí v zdraví aj chorobe, v dobrom i zlom, nikdy Ťa neopustím. Budem si Ťa ctiť a milovať...
Aby pochopil verše o láske v Korinťanoch. Že to nie je o tom, aby som JA bol najšťastnejší, najspokojneší, najuznávanejší, najmilovanejší..., že LÁSKA, je o odpúšťaní, zabúdaní..., že láska nikdy nekončí.
Možno je veľakrát o bolesti, ale nekonečná. Láska je ten najväčší šperk, ktorý pre nás pripravil BOH. Pretože ON je sám LÁSKA.
Mam