SOM SMUTNÁ

aj veselá, teraz najviac smutná, lebo Janka má zdravotné problémy a musia to riešiť lekárskym zákrokom, a samozrejme mám veľký strach, aby aby aby.... ju to nebolelo, neublížilo jej to, aby to lekár odborne spravil. Dúfam, že všetko počuješ môj Boh? Tak veľmi somŤa prosila, aby sa to nemuselo riešiť chirurgicky, ale Ty si asi myslíš že je to treba. Ale moje materské srdce je teraz viac vystrašené. Prosím Ťa ochraňuj ju a požehnaj lekára, aby to spravil dobre a vstúp do každej situácie svojou mocou. Ďakujem. Verím Ti všetkou svojou slabou vierou. Nemáme nikoho kto by bol pri nás, Ty si Boh ktorý všetko drží pevnou rukou.
No a veselá som z každého obrázku, z každej novej informácie o mojich vnúčatkách. Aj to Katkine očakávanie je plné takej tichej vnútornej radosti. Som šťastná, že som toto všetko mohla v mojom živote zažiť.
Pozajtra príde Riško s mojimi tromi najvzdialenejšími vnúčatkami. Teším sa, že budem ich môcť chvíľu zažiť naskutočno. Otecko potrebovala by som zdravotnú formu na úver. Potom splatím.
Cítim sa totiž dosť zdochnuto. Všetko ma bolí, ale má to aj dobrú stránku ráno keď vstanem poteším sa, že ešte žijem.
Tak zajtra by som mala mať ťažký pracovný deň. Pokúsim sa spriechodniť tento byt, aby som sa mohla potom iba tešiť z návštevy Vašečkovcov ml.Dnes ten môj blog je dosť suchý, ale presne tak sucho sa cítim.
Žiadna legrace.... Mam

TAKTO MA TO NEBAVÍ

Tie Vaše blogy sú také pekné s tými fotografiami, ja to mám také suché, že sa mi ani nechce písať. A tak sa aspom budem sťažovať. Som strááááášne unavená. Povzbudzujem sa, že to z toho počasia, ale aj tak viem , že nie. Chcela by som ležať celý deň a nechodiť ani do ladničky, lebo to nacpávanie sa posilňuje moju unavenú náladu.
Ja myslím, že to môže byť aj to napätie z Katkinho začatia pôrodu. Som stále v strehu, kedy už a možno ma to celkom vyšťavieva.
No keď som si po sebe prečítala čo píšem...tak mám dosť. Aspom vidíte, že je to so mnou vážne.
No na Katku som sa už vyhovárala, tak ešte porozmýšľam kto by mohol mať na tom podiel.
Možno aj počasie,
zlé zloženie stravy,
blbá váha na ktorej som sa ráno vážila
zlý glukomer, ktorý stále ukazuje príliš veľa
minuli sa mi lieky, musím lekárovi - fuj
upratovanie zadnej izby, ktorá sa zázrakom stále napĺňa a rozhadzuje viac a viac
internet keď funguje a berie mi čas
internet keď nefunguje a nemôžem písať
No možností je ajjajaj...
Ešte mám takú zvláštnu vlastnosť, ktorá ma rozľaďuje:
Keď nadišiel čas, že musím urýchlene odísť do práce, prepadne ma túžba natierať farbami plechovky, alebo ich lepiť, alebo túžim otvoriť šijací stroj, ktorý som najmenej 10 rokov neotvorila, dokonca cítim neprekonateľnú chuť skladať tričká do skrine, alebo polievať kvetinky a býva to také naliehavé niečo robiť v domácnosti, že 3 minúty pred odchodom sa pustím do umývania riadu. Tak veľmi sa mi niečo chce robiť v domácnosti, aby som to tu mala pekné a upratané/ale 2 hodiny predtým zúfalo blúdim po byte bez akejkoľvek sily upratovať/. To je podľa mňa nejaký syndróm "TROŠILINKA ČASU". Škoda, že ma to neprepadne aspom 15 minút pred odchodom, to by som niečo ešte stihla viac. Ale aj tak sa mi za tie posledné minútky dosť podarí spraviť.
Mám asi 20 minúsť do odchodu, stúpa vo mne celkom nepozorovane adrenalín POSLEDÁ MINÚTKA. Ale ešte mám čas. Idem sa pobaliť, skočím, do obchodu, osprchujem sa . Zdá sa, že tepovať koberec dnes nebudem. Predsa len toho času nie je zase toľko.
No a ako som hore písala. SOM STRAŠNE UNAVENÁ.
Želám Vám veľa energie v tomto ospalom počasí. Pá Mam

SOM ŠŤASTNÁ!!!

Mám tak veľa dôvodov k smútku. Zdravotné problémy, vzťahové problémy, časové problémy. Kopec vecí, ktoré sa na mňa sypú a ja nestíham, ale toto všetko, čo život prináša je prežiarené novým darom, ktorým požehnal našu rodinu náš veľký BOH.
Aby som bola presná novými darmi. Pretože tých skorších je tiež tak veľa.
O čom píšem? O detičkách v našej rodine.
Boh sa láskavo pozrel na nás a obdaroval nás dôverou. Poslal do našich náručí a sŕdc, nový život, ktorý On stvoril a tak veľmi miluje. Keď som videla tie malé stvoreníčka naplnila ma nekonečná vďaka za ich život. Aký veľký zázrak aká dokonalosť. Ďakujem Svätý BOH.

Možno keď píšem tieto riadky, už sa búrite moje krásne dcéry.
Asi by som nebola taká nadšená, keby som sa musela boriť so všetkými problémami, ktoré vznikajú pri ich príchode na svet a do smrti pri ich sprevádzaní na tomto svete.
A napriek všetkému čo dobre poznám, musím tvrdiť, že to že nám BOH zveril svoje deti do našej výchovy je prejav a dôkaz JEHO lásky k nám.

Dieťa je vždy dar od BOHA. Aj v situácii, že rodičia sú absolutne podľa všetkých parametrov ľudskosti nehodní, slabí, chorí, bez prostriedkov, žijúci v chatrčiach, na ulici. JEHO láska k človeku je absolútna. Pozerá sa s hlbokým súcitom na biedu a hriechy človeka a stále má nádej a dôveru v svoje milované dieťa. A vkladá mu do rúk dieťa s nádejou, že zobudí v človeku najkrajšie čo sa v ňom skrýva. Tak vemi mu dôveruje, aj keď presne vidí tú nehodnosť a biedu, ale stále dúfa a dáva možnosti a riešenia pre rodičov i deti, aby HO mohli stretnúť a chytiť sa ho pri ceste životom. JEMU neprekáža smrad, bieda, hlúposť. On túži po ochote hľadať HO a chytiť sa ho za ruku na ceste týmto životom. Uveriť MU. Veriť, že všetko má pevne v rukách. Veriť mu v tých najväčších ťažkostiach.Sú len dočasné.
Pre ŇHO je najdôležitejšie naše srdce, naša večnosť.O toľko vecí sa staráme a pre toľko vecí sa zneokojujeme a len jedno je dôležité sedieť pri JEHO nohách.
Verím, že aj pre Vás slovo sedieť neznamená, pasívne spustiť ruky a nič nerobiť. To sedieť je postoj absolútnej ochoty vložiť svoju dôveru v JEHO slová, počúvať čo nám hovorí, ako máme žiť podľa JEHO učenia.Neprispôsobovať si JEHO slová svojmu hriešnemu telu. Počúvať svätého Boha a nie temné sily. Lebo podľa vlastnej skúsenosti tak ľahko sa naladíme na Zlú frekvenciu.
A aj keď si hovoríme kresťania sme hluchí a slepí. Verím, že nie z neochoty, jednoducho z ľudských slabostí. Nevidíme a nepočujeme, trieskame hlavou o múr a hneváme sa, že nás bolí.Chováme sa svojvoľne a dovedie nás to do slepej uličky, pretože nemáme čas sedieť pri JEHO nohách a počúvať a nechať sa vychovávať.

Ja tiež blúdim a vzpieram sa sedieť pri Ježišových nohách.
Veď už toľko viem...
A po prvom svojvoľnom dni strácam smer.

ON vidí, že toho máte veľa, že je tak ťažké zabezpečiť svoju rodinu, ale ON má určite priechodné riešenie ako a kadiaľ ísť...A hlavne, ak o to stojíme, stále pri nás stojí. Aj keď niekedy plače, keď si robíme čo chceme .

Takže som veľmi šťastná!!!
Boh ma požehnal! Už deväťnásobne!
Samko, Sárička, Emka, Johanka, Miško, Marek, Lillka, Filipko a Miriamka.

ĎAKUJEM môj svätý BOH.
Tvoja LÁSKA je väčšia ako moja bieda.
Tvoja ruka je bližšie ako moje bolesti a ťažkosti.
Máš najlepšie riešenie pre všetko
Dovoľ mi sedieť pri Tvojich nohách a počúvať.
Verím Ti, aj keď mnohokrát nerozumiem.

S láskou Mam

DOŽILA SOM SA

Vyzerá to ako výmysel, ale dnes v noci o 1 hod. som sa zobudila, pretože sa mi sníval veľmi smutný sen s ocinom, taká som bola rozrušená, že som už nemohla zaspať, takže som 2 hodiny písala na počítači, aby som sa trochu upokojila. No, ale spánok je definitívne preč. Spala som teda si 3 hodiny, čo je jasné, že počas dňa budem zničená /to mám večer ešte keramiku/. Mala som v pláne povybavovať všelijaké zastaralé veci Mariannum zaplatiť za hrobové miesto, lebo už asi 3 roky meškám, podokupovať nejaké veci čo mi chýbajú.
Ale prečo to vyzerá to moje vstanie o 1 ako výmysel? Trochu som odbočila.
No práve som sa tento deň dožila dôchodku. Už jednu hodnu je 12. v mesiaci.
Je mi však tak zle, že neviem či ho stihnem použiť. Mám konskú glykémiu a bolí ma brucho, akoby som išla rodiť. Dúfam, že necítim niečo s mojimi dcérami i keď už by to bolo aj namieste, keby sa rozrodili. Hlavne Janka, ale aj tak si myslím, že to bude až budúci týždeň. Idem si uvaťiž životabudič , teda konskú kávu, nasypem sa liekmi a skúsim sa využiť čas na božie slovo, nech viem o čo sa mám oprieť. Mam

VYDRŽAŤ!!!

Mám horúci dátum 11. v mesiaci. Aby som bola konkrétna 12 mám dôchodok, vždy tie posledné dni pred dôchodkom prežívam napätie..... dožijem????????? Vydržím do polnoci 11. Trochu mám ešte obavy, aby lekár správne odhadol čas úmrtia, teda stvrdnutia, aby mi nevyfúkol dôchodok. Tak a teraz opäť prišiel ten čas. Je radostný plný napätia ako pred vylosovaním športky. Takže dnes do polcnoci, vydržať a bude za čo spraviť aspom kar.

Ďalšie VYDRŽAŤ platí pre moju akciu /možno odvšivavenie/. Začala ma zúfalo svŕbiť hlava. No príčin môže byť viac, alergia na orechy, staré šampóny, ktoré s obľubou používam /aj niekoľkoročné/. Nuž tak som si povedala, idem na to s vylučovacou metódou. No orecha nevynechám, šampóny využívam, tak teda skúsim vši. No ale ľúto mi je kúpiť nový prostiedok na odvšivenie, tak pozriem čo je doma. No je . Z roku 1994. To už je takmer rodinný príslušník, nemôžem ho ignorovať, tak som si ho skúsila dať na hlavu. Vyzeral ešte dobre, ale strašne smrdel. Ktovie ako sa odveziem v autobuse, lebo 2x umytie šampónom smrad neprekrylo. No a ešte či mi nevypadajú vlasy,alebo ........no takže musím VYDRŽAŤ možno aj zafunguje, ale zbytok asi vyhodím. Fuj smrdím.Keby som to náhodou prežila bez ujmy na zdraví a kráse pošle obdivný a ďakovný list výrobcovi, že po toľkých rokoch sa to dá použiť, ale nevyzerá to sľubne....... akosi viac ma svŕbi akoža na rukách a tvári tiež nevyzerá v pohode.....
No musím VYDRŽAŤ

foto horor

Tak sa mi tá fotografia nejakým zázrakom, ale hlavne Katinkinym nekonečne trpezlivým navigovaním cez ICQ podarila poslať. Dúfam, že teraz po tom šokujúcom zacvičení na to už nezabudem. Nuž nie je to ktoviečo, ale je najlepšia z 26 fotografií, ktoré sa Kristínka poskúsila vydolovať z môjho

zdevastovaného ksichtu. Musela som si dať okuliare, lebo bez nich som vyzerala ešte viac napackaná a viac som sa leskla ako klobáska, takto vyzerám lepšie i keď som do diaľky nič nevidela, lebo to mám okuliare na čítanie.

Ale keď odhliadnem od výsledku, tá akcia fotografovania bola taká smiešna, až nezabudnuteľná. Tak som sa tuším nenasmiala najmenej 10 rokov. Mám hrôzu, lebo koncom roka mi končí platnosť občianskeho preukazu a posledné roky som mala takú otrasnú fotografiu, že vždy keď som musela predložiť občiansky preukaz som prežila najvyššiu mieru pokory. Skutočne nezveličujem. Tak teraz som túžila vydolovať zo seba niečo znesitelnejšie, preto to nafotografované množstvo. Klobúk dolu pred Kikuškinou trpezlivosťou. Ja mám vôbec strašne zlaté deti. Aj tá Katka, tá ma tak ochotne a hlavne trpezlivo učí používať ten počítač. No aj ostatní sú veľmi ochotní a trpezliví, nemôžem nespomenúť aj mojich zaťov a nevestičku. Som Vám všetkým veľmi vďačná, že máte so mnou takú trpezlivosť. Samozrejme mám snahu Vás otravovať čím najmenej, ale niekedy sa toho naváľ a. Veľmi Vám ďakujem, že ste ku mne takí dobrí a nedávate mi to cítiť. Veľmi som šťastná, že som Vaša rodina a ľúbim Vás.Mam

AAAch keramika

Dnes som bola konečne po roku na keramike. Prišla som síce neskoro, ale v momente, keď som sa chytila hliny, bola som mimo. Vtedy nevnímam nič. Na mňa by to možno mohlo pôsobiť ako anestéza. Je to naozaj úžasné tak sa patlať v hline. Keby som tak mohla od rána do večera toľko, koľko by som chcela a nebola by som obmedzovaná časom, ani ničím iným. Tak ľutujem, že som to neobjavila skôr, ale Bohu vďaka aj za túto možnosť. Na tej keramike mám pocit, že robím niečo čo mi nie je zaťažko čo vychádza z môjho najvnútornejšieho človeka. Pri práci s hlinou každý nový pohyb rukou chce, aby si bola tvorivá a to je také krásne a radostné. Jednoducho užila som si. Predtým som mohla robiť 5 hodín, teraz iba 2 a pol, nuž čo už. Robila som svojho nového anjela, lebo nemám už doma žiadneho, ale bola to taká rýchlovka, tak sa mi ktovieako nedala dorobiť hlava, ale keď sa to oglazuje možno to ujde. Ale čo tam po výsledku, hlavná je akcia. Bolo to eňo ňuňo. Dúfam, že na budúci piatok neprídu nepredvídané situácie, lebo veľmi by som chcela ísť znovu. Ani necítim, že mám za sebou náročný deň taká som ešte rozrušená. Tentokrát kladne. Páte Mam
P.S: Najvyšší čas, aby som si už kúpila nový mobil, aby som si mohla pridávať aj fotografie, tie sú na blogoch podľa mňa najzaujímavejšie. No musím počkať do decembra kým mi skončí zmluva, no a ešte musím dožiť. aspom do tohto mesačného dôchodku, aby ste mali na kar. Takže ešte týždeň vydržať.

Stále mi niečo nefunguje

alebo tomu dosť nerozumiem. Chcem reagovať na blogy mojich milých príbuzných, no žiaľ nedá sa mi otvoriť komentár. Keď si na neho ťuknem zamrzne. Už som rozmýšľala, či to nebude nejaké znamenie z neba, že sa nemám miešať do Vašich životov.... nuž ktovie. Starý človek sa musí zdá sa učiť viac a dôslednejšie, aby nerobil príliš veľa chýb /najlepšie žiadne/ pretože má málo času na opravu.
Cítim sa akoby mi odbíjali posledné chvíle. Unavená, bez energie s hrôzou v očiach, že nestihnem dať tento byt do takého poriadku, aby ste nemuseli pristaviť viac ako jeden kontajner. A čo sa mi najviac chce je sedieť v mojom kresle a iba zbierať sily na cestu do práce, potom prečkať v práci, aby som si mohla opäť sadnúť, alebo ľahnúť. Čo sa týka mojej tvorivosti, predstava, že si musím k tomu pripraviť veci je taká náročná, že iba túžim po tom, že by som niečo vyrábala. A keďže to treba po práci odpratať, radšej sa vzdám a skoro nič nerobím.
Keď som si teraz prečítala tie krkolomné vety, asi ani nie sú veľmi zrozumitelné. Presne tak, ako môj terajší život.Som strašne unavenáááááááááá. A zdá sa mi že stále mi niečo hrozí čo nezvládnem. Ale to je asi moja celoživotná trauma. Každý deň ktorý zvládnem je moje osobné víťazstvo. Takže dnes mám poldňové víťazstvo. Uvidím ako zvládam do večera. Utekám do práce trochu popracovať na drótikoch alebo možno na nejakom kamien
ku a večer ma čaká Ružová záhrada. Fuj hanbím sa, ale veľmi sa na to teším.Lenže... zase bude zajtra, ale vraj aj v Písme sa píše dosť má strarosti tento deň. Takže možno aj plávam v božích vodách zo dňa na deň. Ešte toho strachu sa zbaviť, ale to smrť vyrieši. Radostné zajtrajšky Vám želá evas-Mam