sobota 27. decembra 2008
pondelok 1. decembra 2008
Benny
Už som veľmi dávno nepísala na tomto bloku, som neverná, lebo chodím denne na fórum Chudnutie-ako.sk. Podarilo sa mi schudnúť 10 kg a teraz to už akosi ide pomaly. Raz hore, raz dolu. Ešte by som nejakých tých 10 kg potrebovala, ale asi to už nepôjde s tým starým sádlom, tak jednoducho.
Daň za chudnutie je výzor stareny. Koža ovisnutá...
...ale celkový pocit na nevymenenie.
Dnes však iba tak na rýchlo chcem niečo iné.
Mám nového spolubývajúceho!
Trochu sa mi zatemnil rozum a teraz, keď mám jasnejšie chvíľky, tak si trhám vlasy!
Ešte neviem, ako budem spolubývajúceho znášať dlhodobo, ale je mi s ním oveľa veselšie ako keď som bola sama. Naraz je tu niekto, kto o moju spoločnosť stojí a visí na mojom priateľskom slove. Ako sa mi vidí, určite sa mu aj páčim!!!
Aha, obrázok sa mi nepodarilo pridať! skúsim ešte raz!
Daň za chudnutie je výzor stareny. Koža ovisnutá...
...ale celkový pocit na nevymenenie.
Dnes však iba tak na rýchlo chcem niečo iné.
Mám nového spolubývajúceho!
Trochu sa mi zatemnil rozum a teraz, keď mám jasnejšie chvíľky, tak si trhám vlasy!
Ešte neviem, ako budem spolubývajúceho znášať dlhodobo, ale je mi s ním oveľa veselšie ako keď som bola sama. Naraz je tu niekto, kto o moju spoločnosť stojí a visí na mojom priateľskom slove. Ako sa mi vidí, určite sa mu aj páčim!!!
Aha, obrázok sa mi nepodarilo pridať! skúsim ešte raz!
sobota 5. apríla 2008
LACNÉ ČIŽMIČKY
V Poluse sa dajú kúpiť, kožené čižmičky so surovou gumou zľacnené z 1900, sk na 399,- a majú tam rôzne vzory. Podľa mňa výhodná kúpa. I keď mohli stáť aj 199,- to by bola ešte lepšie.
OSTRIHALA SOM SA - a zmenila farbu
Už dlhšie som sa chystala, ale posledný podnet mi dala Katka, ktorá zahlásila, že na jednej fotke vyzerám lepšie ostrihaná na krátko /to som bola namaľovaná, tak preto/. No ale aj tak už bol čas. A keďže som sa vrhla na chudnutie, povedala som si zmením trochu aj vlasy No a tentokrát pre zmenu nie som namaľovaná, takže preto nevyzerám lepšie.
Keď som si prekopírovala tie foto, tak som bola dosť zdesená. Mne už nesvedčia také foto z blízka. V skutočnosti to vyzerá trochu lepšie.
pondelok 24. marca 2008
SKONČILA VEĽKÁ NOC
dokonca aj Veľkonočný pondelok.
Keďže podľa komentárov predpokladám, že aj tak moje výlevy nikto nečíta, tak si napíšem len tak pre seba, aby som nezabudla.
Pre mňa osobne bola táto Veľká noc o sklamaných očakávaniach.
Nehovorím o fakte, že Ježiš vstal z mŕtvych, to je skutočnosť, ktorá svieti v akejkoľvek tme.
Len moje srdce ostalo mŕtve.
Bol to pre mňa taký veľmi ťažký a svojim spôsobom bolestný čas.
Veľmi som sa snažila zapájať do farských aktivít, dúfajúc, že stačí ak ja sama chcem, tak s prvým aleluja moje srdce zajasá radosťou.
Nezajasalo.
Ostala som zmätená a užialená.
Akoby som nezažila niečo na čo mám legitímny nárok.
Celé sviatky som sa viacmenej trestala upratovaním. /žiaľ výsledok je v nedohľadne/.
Z ľudského hľadiska najradostnejšie hodnotím prechádzanie sa s vozíkom s Miriamkou. Celý čas, takmer 3 hodiny spala, počasie bolo prívetivé a tak som mala pocit užitočnosti.
V pondelok našťastie žiadne tradície, akurát mi pani Pavnúková vynadala, že som jej poslala po vnučke kľúč od bytu, vraj je to neslušné a urazila som ju /to bolo namiesto polievania a šibačky/ . Úprimne zobrala som to radšej ako nejaké šibačkové návštevy.
Pán farár však naradostený zamkol po omši kostol až kým sa neprezliekol, aby mohol každého farníku ťapnúť šibákom. Veľmi mu to robilo radosť, dostal dokonca výslužky, mal ich plné frecká.
Už by sa mi žiadalo, keby som mohla niečo tvorivo robiť a nie iba naháňať sa do práce variť a hlavne nekonečne dávať do poriadku 30 ročné nazhromaždené veci a špinu. Ja mám pocit, že sa to nikdy neskončí, lebo keď aj čosi spravím o chvíľu treba začať od znovu, pretože pri upratovaní jednej časti opäť rozhádžem inú. Už som to skúšala s dovolenkou, ale ten pocit slobody neviem zabiť upratovaním.
Ďalšia vec ktorá ma teraz nanovo zamestnáva je zdravá výživa /úprimne túžba konečne schudnúť/. Viem, že v mojom veku to bude o katastrofálnom zostarnutí ak schudnem, ale tak pre seba by som túžila po zmene. Celý život sa usilujem schudnúť, ale nikdy som nemala priveľmi čas myslieť na seba.
Stále viac milujem ten čas doma. Tu je vlastne všetko čo mám rada. Mám tu všetky tie serepetičky, ktoré by som mohla robiť keby som už konečne mala čas. Ktovie, či ešte nejaký voľný čas príde?
No tak som sa trochu posťažovala, zajtra prídu Bazalovci, tak trochu slniečka ma ešte čaká /akurát sa mali ohlásiť skôr, pretože som si mohla vziať ešte dovolenku/.
Jar je teda tu a každý deň sneží, mne je to úprimne jedno, pokiaľ sa nešmýka, lebo to mám strach o vodičov.
Takže skončila Veľká noc.
Verím, že skutočnosť Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania je silnejšia ako moje pocity. Pre mňa to znamená nádej.
Nič sa nedá robiť, musím prijať taký život, aký si myslí môj Boh, že je pre mňa najlepší. Mnohokrát mám iné predstavy, ako by som mohla byť šťastnejšia a spokojnejšia, ale keď som to odovzdala do rúk Bohu musím sa spoľahnúť, že ON rieši moje problémy komplexnejšie a dlhodobo. Ja by som občas privítala aspom nejaký ten krátkodobý, odychový čas. Lenže? Možno to čo žijem je oddychový čas, iba o tom neviem.
Takže vďaka Bože za všetko. Len ma nepusti z ruky.
Keďže podľa komentárov predpokladám, že aj tak moje výlevy nikto nečíta, tak si napíšem len tak pre seba, aby som nezabudla.
Pre mňa osobne bola táto Veľká noc o sklamaných očakávaniach.
Nehovorím o fakte, že Ježiš vstal z mŕtvych, to je skutočnosť, ktorá svieti v akejkoľvek tme.
Len moje srdce ostalo mŕtve.
Bol to pre mňa taký veľmi ťažký a svojim spôsobom bolestný čas.
Veľmi som sa snažila zapájať do farských aktivít, dúfajúc, že stačí ak ja sama chcem, tak s prvým aleluja moje srdce zajasá radosťou.
Nezajasalo.
Ostala som zmätená a užialená.
Akoby som nezažila niečo na čo mám legitímny nárok.
Celé sviatky som sa viacmenej trestala upratovaním. /žiaľ výsledok je v nedohľadne/.
Z ľudského hľadiska najradostnejšie hodnotím prechádzanie sa s vozíkom s Miriamkou. Celý čas, takmer 3 hodiny spala, počasie bolo prívetivé a tak som mala pocit užitočnosti.
V pondelok našťastie žiadne tradície, akurát mi pani Pavnúková vynadala, že som jej poslala po vnučke kľúč od bytu, vraj je to neslušné a urazila som ju /to bolo namiesto polievania a šibačky/ . Úprimne zobrala som to radšej ako nejaké šibačkové návštevy.
Pán farár však naradostený zamkol po omši kostol až kým sa neprezliekol, aby mohol každého farníku ťapnúť šibákom. Veľmi mu to robilo radosť, dostal dokonca výslužky, mal ich plné frecká.
Už by sa mi žiadalo, keby som mohla niečo tvorivo robiť a nie iba naháňať sa do práce variť a hlavne nekonečne dávať do poriadku 30 ročné nazhromaždené veci a špinu. Ja mám pocit, že sa to nikdy neskončí, lebo keď aj čosi spravím o chvíľu treba začať od znovu, pretože pri upratovaní jednej časti opäť rozhádžem inú. Už som to skúšala s dovolenkou, ale ten pocit slobody neviem zabiť upratovaním.
Ďalšia vec ktorá ma teraz nanovo zamestnáva je zdravá výživa /úprimne túžba konečne schudnúť/. Viem, že v mojom veku to bude o katastrofálnom zostarnutí ak schudnem, ale tak pre seba by som túžila po zmene. Celý život sa usilujem schudnúť, ale nikdy som nemala priveľmi čas myslieť na seba.
Stále viac milujem ten čas doma. Tu je vlastne všetko čo mám rada. Mám tu všetky tie serepetičky, ktoré by som mohla robiť keby som už konečne mala čas. Ktovie, či ešte nejaký voľný čas príde?
No tak som sa trochu posťažovala, zajtra prídu Bazalovci, tak trochu slniečka ma ešte čaká /akurát sa mali ohlásiť skôr, pretože som si mohla vziať ešte dovolenku/.
Jar je teda tu a každý deň sneží, mne je to úprimne jedno, pokiaľ sa nešmýka, lebo to mám strach o vodičov.
Takže skončila Veľká noc.
Verím, že skutočnosť Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania je silnejšia ako moje pocity. Pre mňa to znamená nádej.
Nič sa nedá robiť, musím prijať taký život, aký si myslí môj Boh, že je pre mňa najlepší. Mnohokrát mám iné predstavy, ako by som mohla byť šťastnejšia a spokojnejšia, ale keď som to odovzdala do rúk Bohu musím sa spoľahnúť, že ON rieši moje problémy komplexnejšie a dlhodobo. Ja by som občas privítala aspom nejaký ten krátkodobý, odychový čas. Lenže? Možno to čo žijem je oddychový čas, iba o tom neviem.
Takže vďaka Bože za všetko. Len ma nepusti z ruky.
štvrtok 20. marca 2008
DOSTALA SOM DARČEK
Dnes počas roznášania, okrem iného mi prebehla myšlienka, že v tej mojej obyvačke sa mi nehodí ten luster, teda svietidlo, ktoré tam mám.
Je primoderné na to zariadenie, ktoré tam je. Nie, že by som si chcela kvôli tomu hodiť sľučku, ale tak som zauvažovala, že by som sa mala mrknúť na burzu, či tam niečo vhodné nenájdem za malý peniaz.
A môj Boh mi plní moje prkotinkové priania skoro ihneď.
Našla som si korálikový, staromódny, značkový. Podľa mňa sa hodí do obývačky omnoho viac ako ten lacno kúpený Ikeacky. Úprimne povedané pred mnohými rokmi by som ani nezavadila pohľadom oň, ale dnes sa mi zdá štýlový. Tak som si ho zavesila /ešte nie je namontovaný /to čakám, kto sa nado mnou zľutuje/ aj keď to ovládam nie som si už dosť istá rovnováhou a nechcela by som sa skydnúť a polámať, aby ste nemali so mnou starosti.
Takže opäť drobné potešenie.
Dnes mám teda dovolenku a nadhodnotené očakávania čo stihnem.
Už som vypila 2 šálky marihuanového, teda zeleného čaju a čakám, kým začne pôsobiť.
Špenát som si nestihla kúpiť, takže musí mi stačiť aj čaj.
Ešte túžim ísť dnes na spoveď a večer je kostol, teda neprikázaný, ale ako zahrievacie kolo pred Veľkonočnými sviatkami to nemusí byť márne.
Zelený štvrtok, preto ten špenát, ja si pôjdem natrhať púpavu /viete, že už kvitne?/
Možno budem mať i ja poslednú večeru.
Radostný predveľkonočný čas.
Mam
nedeľa 16. marca 2008
SKONČILA KVETNÁ NEDEĽA ZAČNE VEĽKÝ TÝŽDEŇ
Ľudia okolo nás nám už pomaly začínajú želať všeličo.
Veselú Veľkú noc, veselú šibačku, pokojné sviatky, veľa vody, oddych, v lepšom prípade aj požehnané sviatky.
Veselú Veľkú noc, veselú šibačku, pokojné sviatky, veľa vody, oddych, v lepšom prípade aj požehnané sviatky.
Zajtra začne naostro posledný týždeň pred Veľkou nocou.
Kto sme nestihli sviatosť pokánia trochu znervoznieme /teda správni katolíci/ alebo aj neznervoznieme a viac nás irituje neporiadok v byte a prázdna chladnička.
Nechystám sa na "moje" tradičné sviatky.
Stále viac vnímam márnosť nad márnosť tohoto života bez Boha.
Iba sa tak hráme, že Boh je ten ktorý hýbe našim životom. V skutočnosti máme na háku, celé Ježišovo učenie.
Môže byť rád, že si odstojíme na toľkých obradoch, že to akosi skĺbime s našim svetským životom. A niekedy sme až tak "slobodní", že sa aj na Jeho oslavu vykašleme. Máme toľko toho ešte spraviť doma, v práci, pre rodinu. V tom kostole sú iba nervy a nuda... Človek nevie kam skočiť od povinností a ešte k tomu aj nejaká oslava.
No možno to celkom takto nevnímame, ale občas to tak vyzerá.
Môj život začal naberať na obrátkach a ja si uvedomujem, že čas je veľmi drahý. Už nikdy sa nevráti ani jeden stratený deň. Stále sa topím v tých mojich chybách, nedokonalostiach, stále som vlečená tymi starými stereotypmi. Aj v slávení Veľkej noci. Ktovie koľko opravných Veľkých nocí ma ešte čaká, koľko šancí mi ešte Boh ponúkne, koľko ich opäť zahodím a už nikdy nebudem môcť využiť?
Kto si vlastne
Ježiš?
Kedy naozaj pochopím, že si za mňa zomrel, aby som nezapáchala od hnoja hriechov a nemusela umrieť v tom svojom smrade.
Toľko som už o Tebe počula a také malé okamžiky som s Tebou prežila.
Prečo to telesné má takú moc , prečo môj duch je taký neduživý, že telo ho stále valcuje?
Pravdaže, som už trochu prezretá kresťanka, viem odpoveď.
Teóriu ovládam, ale môj život?
Nespokojné je moje srdce, kým Tvoj duch sa nezmiluje a nenaplní ho.
Ježiš, odpusť mi, aj tie hriechy, ktoré ešte nevidím, ale aj tak ma oddeľujú od Teba.
Dovoľ mi stráviť s Tebou toľko času, aby som stihla započuť Tvoj hlas a zacítiť Tvoju vôňu.
Duch Boží, pozývam, Ťa do môjho neuprataného bytu, do mojich plánov.
Pozývam Ťa do všetkých bolestných vzťahov.
Nechcem sa iba hrať na kresťanku.
Túžim, aby si zlomil moje srdce Tvojou láskou.
Odpusť mi Ježiš.
Som taká biedna a hriešna...
Bez Tvojej smrti nemám žiadnu nádej.
Ja verím na vzkriesenie.
Požehnaný Veľký týždeň.
Ešte máme čas všetko zmeniť, ešte chvíľu máme možno čas.
Je to smrteľné rozhodnutie ostať starým človekom.
Len žiadnu pretvárku.
Lebo šance sa minú, pretečú pomedzi náš ľudský uponáhľaný život.
A naraz budeme stáť pred Stvoriteľom a obhajovať sa, že ja som vlastne stále chcel, iba som sa neodhodlal, nezačal som, nevykročil som.
Nebol čas, ani príležitosť.
Je čas padnúť pred Bohom do prachu...
Je čas spásy.
Pre všetkých.
Pre mňa i pre Teba.
Požehnanú Veľkú noc!
S láskou
Mam
Kto sme nestihli sviatosť pokánia trochu znervoznieme /teda správni katolíci/ alebo aj neznervoznieme a viac nás irituje neporiadok v byte a prázdna chladnička.
Nechystám sa na "moje" tradičné sviatky.
Stále viac vnímam márnosť nad márnosť tohoto života bez Boha.
Iba sa tak hráme, že Boh je ten ktorý hýbe našim životom. V skutočnosti máme na háku, celé Ježišovo učenie.
Môže byť rád, že si odstojíme na toľkých obradoch, že to akosi skĺbime s našim svetským životom. A niekedy sme až tak "slobodní", že sa aj na Jeho oslavu vykašleme. Máme toľko toho ešte spraviť doma, v práci, pre rodinu. V tom kostole sú iba nervy a nuda... Človek nevie kam skočiť od povinností a ešte k tomu aj nejaká oslava.
No možno to celkom takto nevnímame, ale občas to tak vyzerá.
Môj život začal naberať na obrátkach a ja si uvedomujem, že čas je veľmi drahý. Už nikdy sa nevráti ani jeden stratený deň. Stále sa topím v tých mojich chybách, nedokonalostiach, stále som vlečená tymi starými stereotypmi. Aj v slávení Veľkej noci. Ktovie koľko opravných Veľkých nocí ma ešte čaká, koľko šancí mi ešte Boh ponúkne, koľko ich opäť zahodím a už nikdy nebudem môcť využiť?
Kto si vlastne
Ježiš?
Kedy naozaj pochopím, že si za mňa zomrel, aby som nezapáchala od hnoja hriechov a nemusela umrieť v tom svojom smrade.
Toľko som už o Tebe počula a také malé okamžiky som s Tebou prežila.
Prečo to telesné má takú moc , prečo môj duch je taký neduživý, že telo ho stále valcuje?
Pravdaže, som už trochu prezretá kresťanka, viem odpoveď.
Teóriu ovládam, ale môj život?
Nespokojné je moje srdce, kým Tvoj duch sa nezmiluje a nenaplní ho.
Ježiš, odpusť mi, aj tie hriechy, ktoré ešte nevidím, ale aj tak ma oddeľujú od Teba.
Dovoľ mi stráviť s Tebou toľko času, aby som stihla započuť Tvoj hlas a zacítiť Tvoju vôňu.
Duch Boží, pozývam, Ťa do môjho neuprataného bytu, do mojich plánov.
Pozývam Ťa do všetkých bolestných vzťahov.
Nechcem sa iba hrať na kresťanku.
Túžim, aby si zlomil moje srdce Tvojou láskou.
Odpusť mi Ježiš.
Som taká biedna a hriešna...
Bez Tvojej smrti nemám žiadnu nádej.
Ja verím na vzkriesenie.
Požehnaný Veľký týždeň.
Ešte máme čas všetko zmeniť, ešte chvíľu máme možno čas.
Je to smrteľné rozhodnutie ostať starým človekom.
Len žiadnu pretvárku.
Lebo šance sa minú, pretečú pomedzi náš ľudský uponáhľaný život.
A naraz budeme stáť pred Stvoriteľom a obhajovať sa, že ja som vlastne stále chcel, iba som sa neodhodlal, nezačal som, nevykročil som.
Nebol čas, ani príležitosť.
Je čas padnúť pred Bohom do prachu...
Je čas spásy.
Pre všetkých.
Pre mňa i pre Teba.
Požehnanú Veľkú noc!
S láskou
Mam
streda 12. marca 2008
PO PRVÝ RAZ
Dnes som počas roznášala statočne zmokla /však aj Ty Katka s Mikulášom a s Miriamkou/ Pred a po roznášaním pršalo tak mierne a počas roznášania lialo. Tak som premokla až na spodné prádlo, pretože samozrejme dáždnik neznášam. Bola som riadne uzimená, tak v mojej hlave skrsla myšlienka, že sa okúpem. Keďže už rok mám neotvorenú penu do kúpeľa konečne som ju načala a.... zapálila som si dve zdochnuté sviečky /snáď nebudem míňať pekné a nové/ a za blikotavého neurčitého svetla som vstúpila do vane plnej peny /nech ju čím skôr miniem, lebo aj tak to bude trvať kým to penové kúpania zopakujem.
Tak poviem Vám to bola rozkoš. Síce len prvé minúty, kým mi prešla prvá zima, ale užila som si. Asi 5 krát som ešte vystúpila z vane, aby som si svoju rozkoš zlepšila. Doniesla som si to rádio od Janky do kúpelne, ale hralo iba vtedy, keď som ho držala, alebo v kuchyni. V kúpeľni asi nie je dosť silný signál, no nevadí, zavesila som si ho tam, potom som si doniesla reklamné plagáty /okuliare som zabudla/, ale aj tak som ich nepotrebovala, lebo letáky sa mi vo vlhkej ruke hneď rozmočili.
Potom som si rozmyslela, že si to odfotím na blog, ďalší raz som vyliezla z va,tie baterky ma štvú, lebo nevydržia skoro ani jeden úkon a hneď skapú, takže som musela ísť do nabíjačky vziať iné, ktoré som tam na chvíľu pichla. Na ten jeden obrázok to stačilo. Tak som odfotila a znovu vliezla do vane. Chvíľu som sa tvárila, že ma to baví, ale začalo mi byť veľmi teplo a to môjmu srdcu neprospieva. No a už som neprežívala takú rozkoš, tak som si povedala dosť. Samotné kúpanie netrvalo dlho, nestačila ani ochladnúť voda. Ale mám pocit sviatku, pretože to bolo po prvý raz v mojom živote, čo som sa kúpala za svitu sviečok a v pene. No a počítam, že asi aj posledný. Sprcha je lepšia. Najlepší je bazén v Senci, aspom podľa doterajších skúseností. Nemám ich veľa. Možno more v Bratislave by mi ešte sadlo.
Pomaly smrť klope na dvere a ja som toľko svetských rozkoší ešte nezažila. Ale je pôstne obdobie, mohla by som sa hanbiť, že si takto dopriavam uprostred hromady vecí ktoré čakajú na moju pracovitú ruku.
Tak poviem Vám to bola rozkoš. Síce len prvé minúty, kým mi prešla prvá zima, ale užila som si. Asi 5 krát som ešte vystúpila z vane, aby som si svoju rozkoš zlepšila. Doniesla som si to rádio od Janky do kúpelne, ale hralo iba vtedy, keď som ho držala, alebo v kuchyni. V kúpeľni asi nie je dosť silný signál, no nevadí, zavesila som si ho tam, potom som si doniesla reklamné plagáty /okuliare som zabudla/, ale aj tak som ich nepotrebovala, lebo letáky sa mi vo vlhkej ruke hneď rozmočili.
Potom som si rozmyslela, že si to odfotím na blog, ďalší raz som vyliezla z va,tie baterky ma štvú, lebo nevydržia skoro ani jeden úkon a hneď skapú, takže som musela ísť do nabíjačky vziať iné, ktoré som tam na chvíľu pichla. Na ten jeden obrázok to stačilo. Tak som odfotila a znovu vliezla do vane. Chvíľu som sa tvárila, že ma to baví, ale začalo mi byť veľmi teplo a to môjmu srdcu neprospieva. No a už som neprežívala takú rozkoš, tak som si povedala dosť. Samotné kúpanie netrvalo dlho, nestačila ani ochladnúť voda. Ale mám pocit sviatku, pretože to bolo po prvý raz v mojom živote, čo som sa kúpala za svitu sviečok a v pene. No a počítam, že asi aj posledný. Sprcha je lepšia. Najlepší je bazén v Senci, aspom podľa doterajších skúseností. Nemám ich veľa. Možno more v Bratislave by mi ešte sadlo.
Pomaly smrť klope na dvere a ja som toľko svetských rozkoší ešte nezažila. Ale je pôstne obdobie, mohla by som sa hanbiť, že si takto dopriavam uprostred hromady vecí ktoré čakajú na moju pracovitú ruku.
Odkaz pre Katku!
Len čo som položila telefón zožrala som 1 mafinu, teda 2.aby neuschli, keď budem držať tú dietu. Aj tak by ma len pokúšali, ešte mám vianočku v mrazničke, tú tiež musím zjesť.
Ale som naozaj odhodlaná!!!
AUTÍČKO
Martuška prejavila záujem vidieť ponúkané autíčko. Tie vyblednuté farby sú skutočné, ale inak v poriadku.
Úprimne na foto je autíčko krajšie, v skutočnosti viac vyblednuté.
utorok 4. marca 2008
PONUKA- rodinná
Aha aký milý stolček ku postieľke na kávičku, na hodinky, na mobil, na Bibliu. Vyzerá, že je to tvrdené sklo, tak sa netreba báť. Ľahký, prenosný , štýlový.
Škoda ho je do smetiaku.
Ale nie je to povinné sa prihlásiť, ja ho chúdačika prichýlim.
Zachránila som mu život, tak ho nevyhodím, leda by ho niekto z Vás vedel lepšie využiť. Aj tak to budete musieť nejako riešiť keď umriem.
štvrtok 14. februára 2008
VALENTÍN
Keďže za mojich čias nikdy takýto sviatok neexistoval, takže nie som s ním jednak stotožnená a jednak nemám komu by som svoju červenú telesno partnerskú lásku venovala, posielam všetkým mojich duchovným láskam, mojim deťom, prijatým deťom, vnúčatkám, rodičom, starkej, rodine a priateľom, známym svoju ochotu ich milovať tou nebeskou božou láskou.Ferko, pre Teba, samozrejme je tu pošliapané, užialené, sklamané, ale do smrti dúfajúce vyblednuté červené.
streda 13. februára 2008
nedeľa 10. februára 2008
ČO MA POTEŠILO
Opäť som objavila v obchode moje "marihuanove" čaje. Tak to ma vážne potešilo, lebo tie ostatné Gingo čaje majú hnusnú chuť a tieto nie a hlavne po nich frčím s väčšou energiou.
Spravila som si nejakú zásobu. Ak máte záujem viem, kde ich predávajú, ale nezverejním, aby mi ich nevykúpilili ďalší čajíčkoví narkomani.
CHOROBA
Už to asi nie je veľká novinka, ale drapla ma snáď po 10 rokoch chorba.
Stále som sa tvárila, že si ju nebudem všímať, lenže v sobotu ráno sa už nedalo. Ešteže boli predo mnou 2 dni voľna, takže som mohla zaľahnúť.
Trochu som sa hanbila aké mám voči Vám výhody, že môžem všetko nechať tak a liečiť sa, lenže práve v takejto situácii som si uvedomila, aká som vlastne v tom preľudnenom svete sama. Nikto tu nie je, aby mi uvaril čaj /ale o ten vlastne vôbec nejde/, nikomu neležím na srdci, ako sa cítim .
Možno sa teraz ohradíte, že ste sa zaujímali. Áno vy ste dobré deti, ale toto nie je o Vás.
To čo píšem je o ľuďoch, pre ktorých by som bola potrebná, možno vzácna, pre ktorých niečo znamenám ja sama. Od kedy mi zomreli rodičia, nemám nikoho takého. Pre Ferka som bola omyl a na priateľky nebol čas.Aby ste ma pochopili, neľutujem sa, ani nenariekam, iba sa zamýšľam, že prečo je to tak, že keď človek zostárne naraz zistí, že už je pre ňho stále menej prijatia od ostatných ľudí. Že začína stále viac prekážať, zavadzať, prevyšovať. Možno je to príprava na odchod z tohoto sveta, aby sa odchádzalo ľahšie. Človek, ktorý cíti priveľa neprijatia, túži odtiaľ odísť v nádeji, že tam hore ho prijmu. Že tam naňho čakajú. Že nebude zavadzať.
Tak veľa ľudí je samých medzi množstvom ďalších osamotených. Je to nejaké prekliatie?
Prečo sa nevedia najsť a pomôcť si navzájom?
Prečo si neviem ja nájsť niekoho komu by na mne záležalo aj keď som stará?
Priateľstvá v starom veku asi neexistujú. Sme priveľmi pozraňovaní a nedôverčiví. Asi máme strach odhaliť svoje boľavé a zraniteľné miesta pred druhými. Strážime si vstup do zakázaného priestoru , ktorý sme si v strachu pred zradou vytvorili. A ostávame sami.
Vlastne som svojim spôsobom zmierená s tým, že pre mňa už ľudská blízkosť je definitívne ukončenou kapitolou. Ale je to neradostná predstava.
No čo, teraz žijem takýto život. V podstate som prežila všetko po čom som túžila. Mala som vynikajúcich rodičov, starých rodičov, rodinu, zažila som lásku, manželstvo, nádherné dobré deti, prekrásne vnúčatká. Mala som priateľov, zažila som zradu i sklamanie od muža ktorému som verila. Zažila som bolesť, žiaľ , zúfalsto, depresiu, chorobu, ale aj radosť, šťastie, veselosť, nadšenie. Mala som plný bohatý život. Stretla som najväčšiu lásku môjho života, stretla som Boha.
Nemám sa prečo sťažovať. Túžiť môžem.
Možno naplnenie dosiahnem až po smrti.
Takže Otecko v nebi vieš o mojich túžbach a prosila by som o trochu objatia, to mi vážne chýba, asi úplne najviac.
NÁVŠTEVA BAZALOVCOV
Tak aký bol dôvod návštevy? Že by posvadobné harašenie_
Chúdiatko dieťa, jednoducho to zdedila.Ale podarila sa im. Však je krásna.
Ale život v našej rodine nemá rúžový.
Statočne sa bránila.
Tento je tiež náramne vydarený.
Čo sa tie baby tak vyškierajú?
Ešte chvíľu a spím
Už mám dosť.
Chúdiatko dieťa, jednoducho to zdedila.Ale podarila sa im. Však je krásna.
Ale život v našej rodine nemá rúžový.
Statočne sa bránila.
Tento je tiež náramne vydarený.
Čo sa tie baby tak vyškierajú?
Ešte chvíľu a spím
Už mám dosť.
Oficiálny dôvod návštevy Bazalovcov bolo rodičovské združenie Vendíka v Záhorskej Bystrici. Ja si však myslím celkom súkromne, že prišli za mnou, alebo nie?
Pridávam foto
Asi pol hodinu som načítavala fotografie a jedným kliknutím sa mi všetky zmazali, takže aby som dokázala, že sa len tak nevzdávam idem na to ešte raz
streda 6. februára 2008
KONIEC ZÁBAVY - prišiel čas posypať sa popolom
roztrhnúť si rúcho a pozrieť sa na seba v PRAVDE.
Je mi jasné, že keby som sa uvidela, tak ako ma vidí BOH, asi by som od hanby, bolesti a žiaľu umrela.
Ale ľudská pýcha a hlúposť je nekonečná a zdá sa, že aj nenapraviteľná.
Začalo pôstne obdobie.
Zapojíme sa do celodenného pôstu, zúčastníme sa omše a dovolíme krátkej letmej myšlienke, aby preletela nad našim srdcom.
A NIČ celkom nič sa nezmení.
Nie je čas. Svet od nás toľko žiada, my toho musíme toľko stihnúť, dosiahnúť, zažiť, užiť, zariadiť, obriadiť. Jednoducho nemôžeme sa roztrhať, však aj tak ideme na doraz, uštvaní, zničení, zapojení do zbesilého kolotoča života.
Toto nie sú ironické, alebo vyčítavé slová. To je v prvom rade o mne.
Stojím na začiatku pôstneho obdobia a prvýkrát v živote hľadám niečo zažité z tohoto každoročného obdobia. NIČ-celkom nič /ak nepočítam bolesť hlavy počas toho jedného pôstneho dňa./Nikdy za celý život som neprežila pôstne obdobie, tak aby som si to pamätala, aby sa čosi zmenilo v mojom živote vo vzťahu človek- Boh.
Túžim, aby to dnes - bolo iné. Aby moje srdce padlo do prachu pred mojim Pánom, Stvoriteľom a Záchrancom. Aby mi otvoril moje oči aspom, tak, aby som dokázala prežiť svoju biedu, aby som chcela zmenu, aby mi pomohol vytiahnuť ma z bahna, ktoré sa už viacmenej zatvára nad mojou hlavou.
Koľko slov, koľko mŕtvych slov som už napísala a povedala.
Ale Ty nie si TEN o ktorom sa má iba hovoriť, alebo písať.
TY si TEN, ktorý je skutočný, živý, milujúci a hlavne milovania hodný, pretože nikto nie je ako TY.
Toľko prívlastkov sa mi žiada napísať, ale pre mňa najdôležitejšie je
TY a ja SPOLU
To, že Ty si mojim Bohom a ja som Tvoje dieťa.
Prosím Ťa o spoločný čas. O náš čas, v ktorom Ťa smiem počuť, vnímať. Porozumieť, čo chceš, aby som robila, ako to chceš. V čom mám urobiť zmenu, ako sa vrátiť na Tvoju cestu.
Nič nie je tak dôležité, ako TY.
Nič nemá cenu bez Teba.
Pomôž mi vidieť a počuť.
Bez Teba je môj život bez zmyslu.
Pomôž mi sadnúť si k Tebe bez falošného pocitu, čo všetko som zatiaľ mohla užitočné spraviť.
Viem, že najdôležitejší čas pre môj deň, je čas s Tebou.
Viem... a hanbím sa, aké bezvýznamné činnosti a veci kladiem pred čas s Tebou a pri Tebe.
Ľutujem PANE.
Odpusti mi prosím.
Ponúkam, Ti najlepšie miesto, ktoré mám.
Potrebujem Tvoju pomoc.
Som hriešna.
Tak sa teda vyobliekam, pomažem hlavu a s úsmevom na tvári...sa idem dnes pôstiť, pretože...Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného syna, aby nikto, kto v neho verí nezahynul, ale mal život večný.
Na takú lásku nemôžem neodpovedať...
štvrtok 31. januára 2008
KEĎ JE POKOPE veľa radosti
toto je časť vnúčatiek, ktoré neváhali skoro ráno v nedeľu vstať na rozprávky. Ostatné ešte robia radosť rodičom a spia. Ale iba chvíľku.
streda 30. januára 2008
NAŠA EMKA má MENINY
Celý deň som na Teba myslela a večer som sa cítila akosi zle, tak som sa Ti ani neozvala, ale chcem to napraviť dnes hneď ráno a zablahoželať Ti, napriek tomu, že sme spolu boli.
Želám Ti dievčatko, aby Tvoj život bol plný krásy a Božej starostlivosti. Veselé srdiečko, radostný úsmev a veľa lásky.
Objíma Ťa a pusinkuje Babička.
KÚPANIE - víly v kúpelni
Toto som ja Filipko a čo myslíte tá riťka na druhom obrázku patrí komu?
Čo tipujete vo vani sú schované nôžky či plutvičky?
Čo tipujete vo vani sú schované nôžky či plutvičky?
Jasne nôžky!
utorok 29. januára 2008
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)