streda 6. februára 2008

KONIEC ZÁBAVY - prišiel čas posypať sa popolom


roztrhnúť si rúcho a pozrieť sa na seba v PRAVDE.

Je mi jasné, že keby som sa uvidela, tak ako ma vidí BOH, asi by som od hanby, bolesti a žiaľu umrela.

Ale ľudská pýcha a hlúposť je nekonečná a zdá sa, že aj nenapraviteľná.


Začalo pôstne obdobie.

Zapojíme sa do celodenného pôstu, zúčastníme sa omše a dovolíme krátkej letmej myšlienke, aby preletela nad našim srdcom.

A NIČ celkom nič sa nezmení.

Nie je čas. Svet od nás toľko žiada, my toho musíme toľko stihnúť, dosiahnúť, zažiť, užiť, zariadiť, obriadiť. Jednoducho nemôžeme sa roztrhať, však aj tak ideme na doraz, uštvaní, zničení, zapojení do zbesilého kolotoča života.

Toto nie sú ironické, alebo vyčítavé slová. To je v prvom rade o mne.

Stojím na začiatku pôstneho obdobia a prvýkrát v živote hľadám niečo zažité z tohoto každoročného obdobia. NIČ-celkom nič /ak nepočítam bolesť hlavy počas toho jedného pôstneho dňa./Nikdy za celý život som neprežila pôstne obdobie, tak aby som si to pamätala, aby sa čosi zmenilo v mojom živote vo vzťahu človek- Boh.

Túžim, aby to dnes - bolo iné. Aby moje srdce padlo do prachu pred mojim Pánom, Stvoriteľom a Záchrancom. Aby mi otvoril moje oči aspom, tak, aby som dokázala prežiť svoju biedu, aby som chcela zmenu, aby mi pomohol vytiahnuť ma z bahna, ktoré sa už viacmenej zatvára nad mojou hlavou.
Koľko slov, koľko mŕtvych slov som už napísala a povedala.

Ale Ty nie si TEN o ktorom sa má iba hovoriť, alebo písať.

TY si TEN, ktorý je skutočný, živý, milujúci a hlavne milovania hodný, pretože nikto nie je ako TY.

Toľko prívlastkov sa mi žiada napísať, ale pre mňa najdôležitejšie je

TY a ja SPOLU

To, že Ty si mojim Bohom a ja som Tvoje dieťa.

Prosím Ťa o spoločný čas. O náš čas, v ktorom Ťa smiem počuť, vnímať. Porozumieť, čo chceš, aby som robila, ako to chceš. V čom mám urobiť zmenu, ako sa vrátiť na Tvoju cestu.

Nič nie je tak dôležité, ako TY.

Nič nemá cenu bez Teba.

Pomôž mi vidieť a počuť.

Bez Teba je môj život bez zmyslu.

Pomôž mi sadnúť si k Tebe bez falošného pocitu, čo všetko som zatiaľ mohla užitočné spraviť.

Viem, že najdôležitejší čas pre môj deň, je čas s Tebou.

Viem... a hanbím sa, aké bezvýznamné činnosti a veci kladiem pred čas s Tebou a pri Tebe.


Ľutujem PANE.

Odpusti mi prosím.

Ponúkam, Ti najlepšie miesto, ktoré mám.

Potrebujem Tvoju pomoc.

Som hriešna.

Tak sa teda vyobliekam, pomažem hlavu a s úsmevom na tvári...sa idem dnes pôstiť, pretože...Boh tak miloval svet, že dal svojho jediného syna, aby nikto, kto v neho verí nezahynul, ale mal život večný.
Na takú lásku nemôžem neodpovedať...


Žiadne komentáre: