Môj "POKOJNÝ" predvianočný čas.

Je 23.12.2007, deň pred Vianocami.
Keďže moja túžba pripraviť sa na vianočný čas bola zrejmá z predchádzajúceho blogu, môžem teda bilancovať.
Katastrófa. Z hlboka dýcham, aby som nezačala kričať v akom stave je momentálne moja príprava na kľudné a pokojné Vianoce.
Zobrala som si 10 dní dovolenky, aby to tento rok bolo skutočne iné ako každý rok doteraz. Nuž a 10 dní je dosť, aby som sa musela ponáhľať, tak som si užívala voľno. No a v sobotu ráno som sa otriasla a zistila som, tak to už nestihnem dať do kľudu.
Nakúpila som si ako pre hordu vojakov, až mi chladnička prestala prijímať. Dala som si variť 3 kg zemiakov, kúpila dvoch kaprov a mäso tak na dva týždne pre mňa. a spokojne som si povedala máš čo jesť , čo piť .../kúpila som si aj plechovku piva/.
Bravčové mäso pripravené na vianočné mäso mi začalo smradnúť v chladničke, tak som ho pre istotu uvarila o tri dni skôr a už je aj po ňom, pretože, keď som išla Katke čosi odniesť zabudla som, že mi varí na šporáku a s Božou ochranou mi len totálne vyschlo a prihorelo, ale nemuseli prísť požiarnici /to som bola z domu možno viac ako hodinu/.
Akcia minerálka Fatra dopadla tak, že pri otváraní mi vyletela z ruky a celá sa mi vyliala v obývačke, kým som ju schmatla skoro celá vytiekla.
Pani Pavúková sa vrátila z nemocnice a zrejme bola zvyknutá na frmol okolo seba a doma bola nuda, tak mi telefonovala 5x denne so všelijakými požiadavkami. Skončilo to iba so zdvorilostnou návštevou a v nedeľu umytím a natočením a ostrihaním a upravením vlasov . /ale za to som jej predala 6 kg orechov, len sa bojím, že ak to zistí jej dcéra tak ma príde vyfliaskať, pretože ona mi doniesla mech orechov z ich , lebo sú malé a im sa to nechce lúskať.
Možno ste už počuli, že pán Sukop mal porážku a bol v nemocnici a teta Terka jatá ľútosťou išla k nemu do bytu a vyupratovala mu byt. Ku mne sa dostalo 6 tašiek všeličoho, od igelitových sáčkov, starých plachiet, obrovských macov, taštičiek a tašiek, vetroviek bez zipsov. Nepíšem to preto, že chcem nejak znevažovať tie tašky, ale máme takú dohodu, že čo sa mi nehodí môžem odhodiť, tak ja som to teda vyniesla do kontajneru, ale samozrejme sa ešte kdečo dalo využiť. Kika sa potešila plachtám na divadlo a aj plyšáky našli majiteľa, taštičky som odložila , no ale chcelo to čas a ten som pred sviatkami nemala.
Stále ma obchádza tá stará histéria, že nemám to a ono spravené. Ja som asi obťažená nejakými dedičnými upratovacími démonmi. Ja si to pamätám z domu a to isté som ukázala Vám moje úbohé deti. Ja to skutočne cítim ako niečo čo ma posadlo a gniavi ma, preto som sa aj tento rok rozhodla, že ostanem doma, aby som vybojovala aspom malé územie slobody pre seba a možno tým aj pre Vás. Keď som na ukľudňujúce lieky, tak si opakujem, pokoj, pokoj, pokoj o nič nejde, lakťom si odhrniem veci zo stola, prečítam si písmo, dám si jogurt /lebo to zvyčajne večeriam! zapálim si sviečku a v pohode si pôjdem podriemať k Popoluške, ktorú by som aspom raz chcela viedieť celú a potom oddýchnutá a žhavá sa pôjdem pomačkať na polnočnú a s radosťou v srdci budem ráno spať bez nastavenia budíka a po omši si rozložím nejakú moju tvorivú záujmovú činnosť, alebo budem iba tak vegetiť a tešiť sa z môjho narodeného Pána.
Nuž to sú plány.
Zatiaľ to vyzerá asi takto, kapre zabité spred troch dní mi už asi zasmradli v ladničke, zemiaky od rána ochladli, lebo som ich ešte neočistila, kapustnicu musím variť nanovo, lebo tá prvá voda s kosťou veľmi nevonia (budú mať bobinovia/. zo zeme mám strhnuté koberce, ktoré chcem pod rúškom noci vyprášiť, /ktoby ich pral/, medzi pieskom z nich mi tečie potôčik minerálky, značka Fatra, načo to budem utierať, však budem umývať. V pračke čaká prádlo na vyvesenie už pol dňa. Predná izba je ešte rozhádzaná kúpeľňa nedotknutá, wc umývam dosť často, ale zasypané časopismi, stromček neozdobený, /možno aj ostane, čo bude škoda, lebo som si kúpila gule/, ale dosť nechápem k čomu je dobré ozdobovať stromček, mne je to jedno. V akomsi vianočnom ošiali som kúpila čečinu za 79,- sk, ktorá na mňa volá z balkóna, aby som ju niekde zavesila. Adventné sviečky sú zabalené od minulého roku /ale za to som aspom Katke nacápala akúsi adventnú ozdobu/ Mne je ľúto otvárať tie pekné sviečky a ešte ich aj páliť, keď mám plno kahancov a napoly vypálených sviečok
Vždy som to všetko robila pre niekoho, ja osobne to nemusím.
No vyskúšam si to, či sú to iba moje silné reči, ale ani náhodou si nemyslím, že keď nebudem mať všetko, tak ako sa patrí na Vianoce, že ma to nejako rozosmutní a zlomí.
Všetci ma ľutujú a varujú, že budem smutná, len neviem prečo práve na Vianoce, keď viac ako inokedy budem mať možnosť sa stretávať s Ježišom.
Toľko večerov som tu sama a necítim sa smutná.
No a ak by sa mi chcelo poplakať si, lebo je prečo /však Ferko/ tak si v kľude môžem a nemusím sa tváriť hrdinský.
Takže moje drahé detičky nerobte si starostli, ani sa necíťte nejako previnilo, že som sama.
Vybrala som si to sama, nie z nejakej sebaľútosti, ale z experimentálnych dôvodov, či sa dokážem vymaniť z toho falošného prežívania Vianoc.
Mám príjemný a radostný pocit z Vašich milých pozvaní na spoločné Vianoce, to je pre mňa také potešujúce, akoby som bola s Vami.
Tak ja teda idem čosi ešte porobiť. Smotanová dorta asi nebude, pretože mi zhnili banány, ale určite zajtra čosi dobré ukuchtím /alebo aj nie/.
Želám Vám všetkým veľa pohody pri príprave štedrovečernej oslavy. Nedajte sa zotročiť, tým, že to všetko musí byť, nemusí, to iba ja som Vás tak týrala nevediac, že je to démonické tak sa ničiť a nerváčiť.
Verím, že tento rok porazím z Božou pomocou toho otrokára, ktorému som sa nechala klamať po celý život a budem konečne slobodná pri príprave Vianoc i ostatných sviatkov. Nuž, ale bez Vašej modlitebnej pomoci by to bolo neisté.
Veľmi Vás ľúbim a som nekonečne vďačná Bohu, že mi Vás požičal pre tento život.
S láskou Mam

ADVENT - Vojdite tesnou bránou, priestranná je brána a široká cesta, ktorá vedie do záhuby..

a mnoho je tých ktorí tadiaľ vchádzajú.Tesná je brána a úzka je cesta, ktorá vedie k životu a MÁLOKTO JU NACHÁDZA.
Dnes ráno som si s Božou pomocou privstala a práve toto som si prečítala. Matúš 7,13,14

Môj čas na tomto svete sa kráti a ja cítim veľkú zodpovednosť za nájdenie skutočnejPravdy o živote. Viem KDE je, u KOHO je a predsa moje"poznanie" nenesie také ovocie, aby bolo chutné a príťažlivé pre ostatných.
Cítim strach i márnosť môjho snaženia.
Som hriešna a biedna.
Každý deň nanovo zlyhávam. Vo vzťahoch, v pôžitkárstve, v lenivosti, v uprednostňovaní nepodstatného pred dôležitým.
Hľadám klamlivé náhrady, ktorým dovoľujem zaplniť miesto v mojom srdci, ktoré má patriť Bohu. Ohlupujem sa nákupmi, zariaďovaním bytu, keramikou, záľubami, napĺňam svoje falošné túžby, aby som bola spokojná.
A nie som.
Ani nemôžem, pretože poznám akú vôňu vydávajú skutky Boha a tieto svetské sú len klamlivou náhradou. Nikdy ma nemôžu dokonale uspokojiť, preto potrebujem nové a nové vzruchy, preto sa stále ženiem za fatamorgánou ľudského šťastia.
Tak prečo, keď VIEM , potácam sa na širokej ceste? Prečo nevchádzam úzkou bránou?
Som hriešna. Bez môjho Boha to nevládzem a neviem. Som závislá na JEHO láske.
Na JEHO pomoci, na JEHO zľutovaní.
Teraz pred Vianocami "bežia" rôzne charitatívne akcie.
Cítim trochu hanbu, že som tak málo šľachetná..., že neprispievam...
Trochu si myslím, že je to viac o uspokojovaní vlastných šlachetných pocitov ako o pomoci.
Ale ja nepomáham vo svojom sobectve ani takto.
Ďalšie hnilé ovocie.
Myslím iba na svoju rodinu, chcem pomôcť svojim, mám zúfalú potrebu zachrániť svoje deti, pred klamstvom tohoto sveta.
Tak ľahko je nevidieť Pravdu.
Ako to sprostredkujem mojim deťom, keď som sama slepá, ako zachránim ich život, keď sa sama brodím bahnom a topím sa.
Môžem iba kľačať pred Bohom a čo najnaliehavejšie prosiť o JEHO pomoc.
Je to málo, alebo dosť?
Ale aj ON je OTEC. Keď ja, taká úbohá , tak veľmi chcem zachrániť svoje deti , tak aká nesmierna túžba musí byť v JEHO dokonalej láske zachrániť nás.
Poznám úzku cestu. Aspom si myslím. Dať svoju vôlu /svoju svojvôlu/ do JEHO rúk. Pri každej činnosti, pri každom svojom rozhodnutí, pýtať sa takto OCKO? Až sa dostaneme k NEMU tak blízko, že už budeme tušiť AKO.U mňa to bude asi až po smrti.

Moje drahé deti, tak veľa chýb som spravila pri Vašej výchove, mojim nepoznaním PRAVDY, dnes vlečiete batoh trápení a bolesti. Robila som a robím stále chyby, ale viem, kde a ako môžete vystúpiť z rútiaceho sa vlaku smrti. Poznám odbočku zo širokej cesty na úzku a správnu.

JEŽIŠ
Zase sa pre Vás i mňa a všetkých ľudí narodí v Betleheme.
Prosím Vás, všimnite si HO. Je nenápadný, akoby bezmocne leží v maštali. BOH , plný moci.
ON je tá úzka cesta, ktorá vedie k ŽIVOTU.
ON môže napraviť moju spackanú výchovu.

Verš, ktorým som začala, končí ....málokto ju nachádza /tú úzku cestu/
Mám túžbu, aby ste to boli Vy , všetci moji drahí.
Deti, prijaté deti, vnúčatá, Ferko, rodičia starká, priatelia a blízki, bratia a sestry na spoločnej ceste a všetci hľadajúci PRAVDU.

Amen Mam