ADVENT - Vojdite tesnou bránou, priestranná je brána a široká cesta, ktorá vedie do záhuby..

a mnoho je tých ktorí tadiaľ vchádzajú.Tesná je brána a úzka je cesta, ktorá vedie k životu a MÁLOKTO JU NACHÁDZA.
Dnes ráno som si s Božou pomocou privstala a práve toto som si prečítala. Matúš 7,13,14

Môj čas na tomto svete sa kráti a ja cítim veľkú zodpovednosť za nájdenie skutočnejPravdy o živote. Viem KDE je, u KOHO je a predsa moje"poznanie" nenesie také ovocie, aby bolo chutné a príťažlivé pre ostatných.
Cítim strach i márnosť môjho snaženia.
Som hriešna a biedna.
Každý deň nanovo zlyhávam. Vo vzťahoch, v pôžitkárstve, v lenivosti, v uprednostňovaní nepodstatného pred dôležitým.
Hľadám klamlivé náhrady, ktorým dovoľujem zaplniť miesto v mojom srdci, ktoré má patriť Bohu. Ohlupujem sa nákupmi, zariaďovaním bytu, keramikou, záľubami, napĺňam svoje falošné túžby, aby som bola spokojná.
A nie som.
Ani nemôžem, pretože poznám akú vôňu vydávajú skutky Boha a tieto svetské sú len klamlivou náhradou. Nikdy ma nemôžu dokonale uspokojiť, preto potrebujem nové a nové vzruchy, preto sa stále ženiem za fatamorgánou ľudského šťastia.
Tak prečo, keď VIEM , potácam sa na širokej ceste? Prečo nevchádzam úzkou bránou?
Som hriešna. Bez môjho Boha to nevládzem a neviem. Som závislá na JEHO láske.
Na JEHO pomoci, na JEHO zľutovaní.
Teraz pred Vianocami "bežia" rôzne charitatívne akcie.
Cítim trochu hanbu, že som tak málo šľachetná..., že neprispievam...
Trochu si myslím, že je to viac o uspokojovaní vlastných šlachetných pocitov ako o pomoci.
Ale ja nepomáham vo svojom sobectve ani takto.
Ďalšie hnilé ovocie.
Myslím iba na svoju rodinu, chcem pomôcť svojim, mám zúfalú potrebu zachrániť svoje deti, pred klamstvom tohoto sveta.
Tak ľahko je nevidieť Pravdu.
Ako to sprostredkujem mojim deťom, keď som sama slepá, ako zachránim ich život, keď sa sama brodím bahnom a topím sa.
Môžem iba kľačať pred Bohom a čo najnaliehavejšie prosiť o JEHO pomoc.
Je to málo, alebo dosť?
Ale aj ON je OTEC. Keď ja, taká úbohá , tak veľmi chcem zachrániť svoje deti , tak aká nesmierna túžba musí byť v JEHO dokonalej láske zachrániť nás.
Poznám úzku cestu. Aspom si myslím. Dať svoju vôlu /svoju svojvôlu/ do JEHO rúk. Pri každej činnosti, pri každom svojom rozhodnutí, pýtať sa takto OCKO? Až sa dostaneme k NEMU tak blízko, že už budeme tušiť AKO.U mňa to bude asi až po smrti.

Moje drahé deti, tak veľa chýb som spravila pri Vašej výchove, mojim nepoznaním PRAVDY, dnes vlečiete batoh trápení a bolesti. Robila som a robím stále chyby, ale viem, kde a ako môžete vystúpiť z rútiaceho sa vlaku smrti. Poznám odbočku zo širokej cesty na úzku a správnu.

JEŽIŠ
Zase sa pre Vás i mňa a všetkých ľudí narodí v Betleheme.
Prosím Vás, všimnite si HO. Je nenápadný, akoby bezmocne leží v maštali. BOH , plný moci.
ON je tá úzka cesta, ktorá vedie k ŽIVOTU.
ON môže napraviť moju spackanú výchovu.

Verš, ktorým som začala, končí ....málokto ju nachádza /tú úzku cestu/
Mám túžbu, aby ste to boli Vy , všetci moji drahí.
Deti, prijaté deti, vnúčatá, Ferko, rodičia starká, priatelia a blízki, bratia a sestry na spoločnej ceste a všetci hľadajúci PRAVDU.

Amen Mam