NESPOKOJNÉ JE ĹUDSKÉ SRDCE

Poviem si, keď sa stane toto, keď príde tamto, keď budem mať to...
keď sa nestane toto, nepríde tamto, keď nebudem mať to... BUDEM spokojná šťastná...

A všetko je tak ako som túžila, malý okamžik cítim radosť, eufóriu, šťastie. Dosiahla som to.
A onedlho opäť prázdno a príchádza moje AK a KEĎ.
A ja rozmýšľam, ako je to možné, že to čo som si myslela, že ma absolutne naplní, utíši moje túžby, vyvolá vo mne radosť a pokoj je opäť preč a ja zase dychtím po čomsi, čo práve nemám.

NESPOKOJNÉ JE ĽUDSKÉ SRDCE

Prichádza čas Vianoc, v obchodoch už pred mesiacom, či skôr sú rôzne vianočné lákadlá, rôzne výhodné ponuky, darčekov pre našich milých a my načierame hlbšie do peňaženiek častokrát nad naše možnosti, berieme si pôžičky, veď na Vianoce, to sa musí...

Akoby nikto z nás nevedel, aké
NESPOKOJNÉ JE ĽUDSKÉ SRDCE.
Iba malú chvíľočku, možno deň alebo dva, radosť z darčekov na vianoce nakŕmi našu nespokojnosť a potom začneme túžiť po niečom väčšom, kvalitnejšom, inom.

Odkedy som začula mojimi hluchými ušami KTO sa to narodil , KTO a PREČO prišiel na svet ako malé dieťatko túžim prežiť Vianoce novým spôsobom. Túžim stratiť zrak, sluch i chuť pre tento svetský model Vianoc a túžim zaliezť do vnútra môjho srdca a objaviť tie Vianoce, ktoré tuším, ktoré nepoznám, po ktorých túžim. Vianoce, ktoré mi prinesú do môjho NEPOKOJNÉHO ĽUDSKÉHO SRDCA, to naplnenie, ten pokoj, tú lásku, ktorá ostáva, ktoré nie sú ako prchavý okamžik mojich ľudských túžob. Po ktorých neostanú len roztrhané papiere, nacpané brucho, kopa riadu a opadávajúci stromček a nekonečná únava aj tichá radosť, už to máme za sebou.

Dokážem to niekedy počas môjho pozemského života aj inak ako doteraz?
Neprepadnem šialenstvu, ešte toto nemám, toto dokúpim, tento nemá dosť darčekov, prikúpim, nakúpim, vyupratujem.?
NEVIEM!
Ale veľmi po tom túžim, aby som prežila Vianoce s TÝM a pre TOHO, kvôli komu vlastne Vianoce vznikli. Kvôli NEMU nemusím vydrhnúť každú kľučku /i keď je milé uctiť si hosťa/.
On túži prísť do môjho vyupratovaného srdca viac ako do vyupratovaného bytu.
Keď som v tom predvianočnom zhone nevládala úsmevne som sa uspokojovala, veď Ježiško sa narodil v maštali, ale dnes nad tým rozmýšlam, či tá maštal nie je o našich vnútorných biedach.

Prichádza ON, KRÁĽ čistý, veľký a slávny, ponúknuť sa ako dar, ako svetlo do našich zasmradnutých ľudských stereotypov. Ukázať, KDE, AKO, KAM, S KÝM. Pozýva nás sadnúť si k Jeho nohám a užívať si čaro Vianoc, čaro nádeje pre náš život.
DOKÁŽEM prijať pozvanie?

Mám všetky podmienky, som sama, je na mne či to tento rok zmením. Či aspom jeden rok bude ON uprostred mojich vianoc ako ústredná postava, okolo ktorého sa to bude všetko točiť.
Nie kapor, nie šalát....
57 rokov . Zvyk je železná košela. Čosi som prijala, čosi vytvorila a mám predstavu Vianoc.
Tento rok túžim na všetko zabudnúť, už žiadne rozžiarené očká pri vybaľovaní darčekov, už žiadné romantické stolovanie ku ktorému si sadnem vystresovaná z celodenného varenia.
Dokážem to?
Dokážem si tento deň rezervovať len pre JEHO LÁSKU? Nie je to opäť iba akási hra? Myslím to vôbec vážne? Nie sú to iba moje zbožné túžby?

Nemôžem ponúknuť nič iba moju ochotu zmeniť doterajší pohľad na Vianoce. Skúsiť, zastaviť ten obludný kolotoč falošných Vianoc aspom výkrikom, aspom zvolaním - toto čo sa nabaľuje na pôvodný zmysel Vianoc je zlé, hriešené, diabolské. Je to klamstvo, ktorého sme sa stali súčasťou.Mnohí to tušíme, mnohí vieme, sme si istí a nedokážeme z toho vystúpiť. Vezieme sa , rútime sa, vzďaľujeme sa od pôvodcu od stredu Vianoc - od Ježiša. Ostal iba ako figúrka v Betleheme, vystrúhaný, vymodelovaný a mŕtvy.

Blížia sa nové Vianoce.
Môžem spraviť prvý krok k zastaveniu toho nepravého slávenia.
"Ježiš je pravý", skutočný , žiadna folklórna postavička, On je ten, ktorý prišiel na svet, aby nás zachránil pred večnou smrťou, prišiel ako malé dieťatko, aby dorástol na obeť za naše hriechy.
Vždy som vnímala Vianoce ako veselé, lebo sa narodil Ježiško a Veľkú Noc ako smutnú, hroznú, lebo Ježiša ukrižovali.
Dnes to vnímam, že Vianoce i Veľká noc sú o našej záchrane. Prichádzajúcej a završujúcej.
Boh nás tak miluje. Tak geniálne to vymyslel, aby spravil zadosť svojej spravodlivosti a milosrdenstvu.
Ako sa dá odpovedať na LÁSKU, iba láskou.
Ďakujem Ti môj Boh, že si sa na mňa nevykašlal po toľkých zlyhaniach, že mi dávaš novú možnosť, že si poslal Ježiša. Veľmi ho potrebujem.
A tento rok ho opäť čakám. A teším sa na Vianoce. Viem prečo sa teším.
Veď mi ide o život.

NESPOKOJNÉ JE ĽUDSKÉ SRDCE - kým nespočinie v Bohu.
Mam