pondelok 24. marca 2008

SKONČILA VEĽKÁ NOC

dokonca aj Veľkonočný pondelok.
Keďže podľa komentárov predpokladám, že aj tak moje výlevy nikto nečíta, tak si napíšem len tak pre seba, aby som nezabudla.

Pre mňa osobne bola táto Veľká noc o sklamaných očakávaniach.
Nehovorím o fakte, že Ježiš vstal z mŕtvych, to je skutočnosť, ktorá svieti v akejkoľvek tme.
Len moje srdce ostalo mŕtve.

Bol to pre mňa taký veľmi ťažký a svojim spôsobom bolestný čas.
Veľmi som sa snažila zapájať do farských aktivít, dúfajúc, že stačí ak ja sama chcem, tak s prvým aleluja moje srdce zajasá radosťou.
Nezajasalo.
Ostala som zmätená a užialená.
Akoby som nezažila niečo na čo mám legitímny nárok.

Celé sviatky som sa viacmenej trestala upratovaním. /žiaľ výsledok je v nedohľadne/.

Z ľudského hľadiska najradostnejšie hodnotím prechádzanie sa s vozíkom s Miriamkou. Celý čas, takmer 3 hodiny spala, počasie bolo prívetivé a tak som mala pocit užitočnosti.

V pondelok našťastie žiadne tradície, akurát mi pani Pavnúková vynadala, že som jej poslala po vnučke kľúč od bytu, vraj je to neslušné a urazila som ju /to bolo namiesto polievania a šibačky/ . Úprimne zobrala som to radšej ako nejaké šibačkové návštevy.
Pán farár však naradostený zamkol po omši kostol až kým sa neprezliekol, aby mohol každého farníku ťapnúť šibákom. Veľmi mu to robilo radosť, dostal dokonca výslužky, mal ich plné frecká.

Už by sa mi žiadalo, keby som mohla niečo tvorivo robiť a nie iba naháňať sa do práce variť a hlavne nekonečne dávať do poriadku 30 ročné nazhromaždené veci a špinu. Ja mám pocit, že sa to nikdy neskončí, lebo keď aj čosi spravím o chvíľu treba začať od znovu, pretože pri upratovaní jednej časti opäť rozhádžem inú. Už som to skúšala s dovolenkou, ale ten pocit slobody neviem zabiť upratovaním.
Ďalšia vec ktorá ma teraz nanovo zamestnáva je zdravá výživa /úprimne túžba konečne schudnúť/. Viem, že v mojom veku to bude o katastrofálnom zostarnutí ak schudnem, ale tak pre seba by som túžila po zmene. Celý život sa usilujem schudnúť, ale nikdy som nemala priveľmi čas myslieť na seba.

Stále viac milujem ten čas doma. Tu je vlastne všetko čo mám rada. Mám tu všetky tie serepetičky, ktoré by som mohla robiť keby som už konečne mala čas. Ktovie, či ešte nejaký voľný čas príde?

No tak som sa trochu posťažovala, zajtra prídu Bazalovci, tak trochu slniečka ma ešte čaká /akurát sa mali ohlásiť skôr, pretože som si mohla vziať ešte dovolenku/.
Jar je teda tu a každý deň sneží, mne je to úprimne jedno, pokiaľ sa nešmýka, lebo to mám strach o vodičov.

Takže skončila Veľká noc.
Verím, že skutočnosť Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania je silnejšia ako moje pocity. Pre mňa to znamená nádej.
Nič sa nedá robiť, musím prijať taký život, aký si myslí môj Boh, že je pre mňa najlepší. Mnohokrát mám iné predstavy, ako by som mohla byť šťastnejšia a spokojnejšia, ale keď som to odovzdala do rúk Bohu musím sa spoľahnúť, že ON rieši moje problémy komplexnejšie a dlhodobo. Ja by som občas privítala aspom nejaký ten krátkodobý, odychový čas. Lenže? Možno to čo žijem je oddychový čas, iba o tom neviem.
Takže vďaka Bože za všetko. Len ma nepusti z ruky.

štvrtok 20. marca 2008

DOSTALA SOM DARČEK




Dnes počas roznášania, okrem iného mi prebehla myšlienka, že v tej mojej obyvačke sa mi nehodí ten luster, teda svietidlo, ktoré tam mám.


Je primoderné na to zariadenie, ktoré tam je. Nie, že by som si chcela kvôli tomu hodiť sľučku, ale tak som zauvažovala, že by som sa mala mrknúť na burzu, či tam niečo vhodné nenájdem za malý peniaz.


A môj Boh mi plní moje prkotinkové priania skoro ihneď.


Našla som si korálikový, staromódny, značkový. Podľa mňa sa hodí do obývačky omnoho viac ako ten lacno kúpený Ikeacky. Úprimne povedané pred mnohými rokmi by som ani nezavadila pohľadom oň, ale dnes sa mi zdá štýlový. Tak som si ho zavesila /ešte nie je namontovaný /to čakám, kto sa nado mnou zľutuje/ aj keď to ovládam nie som si už dosť istá rovnováhou a nechcela by som sa skydnúť a polámať, aby ste nemali so mnou starosti.


Takže opäť drobné potešenie.


Dnes mám teda dovolenku a nadhodnotené očakávania čo stihnem.


Už som vypila 2 šálky marihuanového, teda zeleného čaju a čakám, kým začne pôsobiť.


Špenát som si nestihla kúpiť, takže musí mi stačiť aj čaj.


Ešte túžim ísť dnes na spoveď a večer je kostol, teda neprikázaný, ale ako zahrievacie kolo pred Veľkonočnými sviatkami to nemusí byť márne.


Zelený štvrtok, preto ten špenát, ja si pôjdem natrhať púpavu /viete, že už kvitne?/


Možno budem mať i ja poslednú večeru.


Radostný predveľkonočný čas.


Mam

nedeľa 16. marca 2008

SKONČILA KVETNÁ NEDEĽA ZAČNE VEĽKÝ TÝŽDEŇ


Ľudia okolo nás nám už pomaly začínajú želať všeličo.
Veselú Veľkú noc, veselú šibačku, pokojné sviatky, veľa vody, oddych, v lepšom prípade aj požehnané sviatky.
Zajtra začne naostro posledný týždeň pred Veľkou nocou.
Kto sme nestihli sviatosť pokánia trochu znervoznieme /teda správni katolíci/ alebo aj neznervoznieme a viac nás irituje neporiadok v byte a prázdna chladnička.

Nechystám sa na "moje" tradičné sviatky.
Stále viac vnímam márnosť nad márnosť tohoto života bez Boha.
Iba sa tak hráme, že Boh je ten ktorý hýbe našim životom. V skutočnosti máme na háku, celé Ježišovo učenie.
Môže byť rád, že si odstojíme na toľkých obradoch, že to akosi skĺbime s našim svetským životom. A niekedy sme až tak "slobodní", že sa aj na Jeho oslavu vykašleme. Máme toľko toho ešte spraviť doma, v práci, pre rodinu. V tom kostole sú iba nervy a nuda... Človek nevie kam skočiť od povinností a ešte k tomu aj nejaká oslava.
No možno to celkom takto nevnímame, ale občas to tak vyzerá.

Môj život začal naberať na obrátkach a ja si uvedomujem, že čas je veľmi drahý. Už nikdy sa nevráti ani jeden stratený deň. Stále sa topím v tých mojich chybách, nedokonalostiach, stále som vlečená tymi starými stereotypmi. Aj v slávení Veľkej noci. Ktovie koľko opravných Veľkých nocí ma ešte čaká, koľko šancí mi ešte Boh ponúkne, koľko ich opäť zahodím a už nikdy nebudem môcť využiť?

Kto si vlastne
Ježiš?
Kedy naozaj pochopím, že si za mňa zomrel, aby som nezapáchala od hnoja hriechov a nemusela umrieť v tom svojom smrade.
Toľko som už o Tebe počula a také malé okamžiky som s Tebou prežila.
Prečo to telesné má takú moc , prečo môj duch je taký neduživý, že telo ho stále valcuje?
Pravdaže, som už trochu prezretá kresťanka, viem odpoveď.

Teóriu ovládam, ale môj život?
Nespokojné je moje srdce, kým Tvoj duch sa nezmiluje a nenaplní ho.
Ježiš, odpusť mi, aj tie hriechy, ktoré ešte nevidím, ale aj tak ma oddeľujú od Teba.
Dovoľ mi stráviť s Tebou toľko času, aby som stihla započuť Tvoj hlas a zacítiť Tvoju vôňu.
Duch Boží, pozývam, Ťa do môjho neuprataného bytu, do mojich plánov.
Pozývam Ťa do všetkých bolestných vzťahov.
Nechcem sa iba hrať na kresťanku.
Túžim, aby si zlomil moje srdce Tvojou láskou.
Odpusť mi Ježiš.
Som taká biedna a hriešna...
Bez Tvojej smrti nemám žiadnu nádej.
Ja verím na vzkriesenie.

Požehnaný Veľký týždeň.
Ešte máme čas všetko zmeniť, ešte chvíľu máme možno čas.
Je to smrteľné rozhodnutie ostať starým človekom.
Len žiadnu pretvárku.
Lebo šance sa minú, pretečú pomedzi náš ľudský uponáhľaný život.
A naraz budeme stáť pred Stvoriteľom a obhajovať sa, že ja som vlastne stále chcel, iba som sa neodhodlal, nezačal som, nevykročil som.
Nebol čas, ani príležitosť.

Je čas padnúť pred Bohom do prachu...
Je čas spásy.
Pre všetkých.
Pre mňa i pre Teba.

Požehnanú Veľkú noc!
S láskou
Mam

streda 12. marca 2008

PO PRVÝ RAZ


Dnes som počas roznášala statočne zmokla /však aj Ty Katka s Mikulášom a s Miriamkou/ Pred a po roznášaním pršalo tak mierne a počas roznášania lialo. Tak som premokla až na spodné prádlo, pretože samozrejme dáždnik neznášam. Bola som riadne uzimená, tak v mojej hlave skrsla myšlienka, že sa okúpem. Keďže už rok mám neotvorenú penu do kúpeľa konečne som ju načala a.... zapálila som si dve zdochnuté sviečky /snáď nebudem míňať pekné a nové/ a za blikotavého neurčitého svetla som vstúpila do vane plnej peny /nech ju čím skôr miniem, lebo aj tak to bude trvať kým to penové kúpania zopakujem.
Tak poviem Vám to bola rozkoš. Síce len prvé minúty, kým mi prešla prvá zima, ale užila som si. Asi 5 krát som ešte vystúpila z vane, aby som si svoju rozkoš zlepšila. Doniesla som si to rádio od Janky do kúpelne, ale hralo iba vtedy, keď som ho držala, alebo v kuchyni. V kúpeľni asi nie je dosť silný signál, no nevadí, zavesila som si ho tam, potom som si doniesla reklamné plagáty /okuliare som zabudla/, ale aj tak som ich nepotrebovala, lebo letáky sa mi vo vlhkej ruke hneď rozmočili.
Potom som si rozmyslela, že si to odfotím na blog, ďalší raz som vyliezla z va,tie baterky ma štvú, lebo nevydržia skoro ani jeden úkon a hneď skapú, takže som musela ísť do nabíjačky vziať iné, ktoré som tam na chvíľu pichla. Na ten jeden obrázok to stačilo. Tak som odfotila a znovu vliezla do vane. Chvíľu som sa tvárila, že ma to baví, ale začalo mi byť veľmi teplo a to môjmu srdcu neprospieva. No a už som neprežívala takú rozkoš, tak som si povedala dosť. Samotné kúpanie netrvalo dlho, nestačila ani ochladnúť voda. Ale mám pocit sviatku, pretože to bolo po prvý raz v mojom živote, čo som sa kúpala za svitu sviečok a v pene. No a počítam, že asi aj posledný. Sprcha je lepšia. Najlepší je bazén v Senci, aspom podľa doterajších skúseností. Nemám ich veľa. Možno more v Bratislave by mi ešte sadlo.
Pomaly smrť klope na dvere a ja som toľko svetských rozkoší ešte nezažila. Ale je pôstne obdobie, mohla by som sa hanbiť, že si takto dopriavam uprostred hromady vecí ktoré čakajú na moju pracovitú ruku.


Odkaz pre Katku!

Len čo som položila telefón zožrala som 1 mafinu, teda 2.aby neuschli, keď budem držať tú dietu. Aj tak by ma len pokúšali, ešte mám vianočku v mrazničke, tú tiež musím zjesť.

Ale som naozaj odhodlaná!!!

AUTÍČKO







Martuška prejavila záujem vidieť ponúkané autíčko. Tie vyblednuté farby sú skutočné, ale inak v poriadku.

Úprimne na foto je autíčko krajšie, v skutočnosti viac vyblednuté.

utorok 4. marca 2008

PONUKA- rodinná


Aha aký milý stolček ku postieľke na kávičku, na hodinky, na mobil, na Bibliu. Vyzerá, že je to tvrdené sklo, tak sa netreba báť. Ľahký, prenosný , štýlový.


Škoda ho je do smetiaku.


Ale nie je to povinné sa prihlásiť, ja ho chúdačika prichýlim.


Zachránila som mu život, tak ho nevyhodím, leda by ho niekto z Vás vedel lepšie využiť. Aj tak to budete musieť nejako riešiť keď umriem.