Ľudia okolo nás nám už pomaly začínajú želať všeličo.
Veselú Veľkú noc, veselú šibačku, pokojné sviatky, veľa vody, oddych, v lepšom prípade aj požehnané sviatky.
Veselú Veľkú noc, veselú šibačku, pokojné sviatky, veľa vody, oddych, v lepšom prípade aj požehnané sviatky.
Zajtra začne naostro posledný týždeň pred Veľkou nocou.
Kto sme nestihli sviatosť pokánia trochu znervoznieme /teda správni katolíci/ alebo aj neznervoznieme a viac nás irituje neporiadok v byte a prázdna chladnička.
Nechystám sa na "moje" tradičné sviatky.
Stále viac vnímam márnosť nad márnosť tohoto života bez Boha.
Iba sa tak hráme, že Boh je ten ktorý hýbe našim životom. V skutočnosti máme na háku, celé Ježišovo učenie.
Môže byť rád, že si odstojíme na toľkých obradoch, že to akosi skĺbime s našim svetským životom. A niekedy sme až tak "slobodní", že sa aj na Jeho oslavu vykašleme. Máme toľko toho ešte spraviť doma, v práci, pre rodinu. V tom kostole sú iba nervy a nuda... Človek nevie kam skočiť od povinností a ešte k tomu aj nejaká oslava.
No možno to celkom takto nevnímame, ale občas to tak vyzerá.
Môj život začal naberať na obrátkach a ja si uvedomujem, že čas je veľmi drahý. Už nikdy sa nevráti ani jeden stratený deň. Stále sa topím v tých mojich chybách, nedokonalostiach, stále som vlečená tymi starými stereotypmi. Aj v slávení Veľkej noci. Ktovie koľko opravných Veľkých nocí ma ešte čaká, koľko šancí mi ešte Boh ponúkne, koľko ich opäť zahodím a už nikdy nebudem môcť využiť?
Kto si vlastne
Ježiš?
Kedy naozaj pochopím, že si za mňa zomrel, aby som nezapáchala od hnoja hriechov a nemusela umrieť v tom svojom smrade.
Toľko som už o Tebe počula a také malé okamžiky som s Tebou prežila.
Prečo to telesné má takú moc , prečo môj duch je taký neduživý, že telo ho stále valcuje?
Pravdaže, som už trochu prezretá kresťanka, viem odpoveď.
Teóriu ovládam, ale môj život?
Nespokojné je moje srdce, kým Tvoj duch sa nezmiluje a nenaplní ho.
Ježiš, odpusť mi, aj tie hriechy, ktoré ešte nevidím, ale aj tak ma oddeľujú od Teba.
Dovoľ mi stráviť s Tebou toľko času, aby som stihla započuť Tvoj hlas a zacítiť Tvoju vôňu.
Duch Boží, pozývam, Ťa do môjho neuprataného bytu, do mojich plánov.
Pozývam Ťa do všetkých bolestných vzťahov.
Nechcem sa iba hrať na kresťanku.
Túžim, aby si zlomil moje srdce Tvojou láskou.
Odpusť mi Ježiš.
Som taká biedna a hriešna...
Bez Tvojej smrti nemám žiadnu nádej.
Ja verím na vzkriesenie.
Požehnaný Veľký týždeň.
Ešte máme čas všetko zmeniť, ešte chvíľu máme možno čas.
Je to smrteľné rozhodnutie ostať starým človekom.
Len žiadnu pretvárku.
Lebo šance sa minú, pretečú pomedzi náš ľudský uponáhľaný život.
A naraz budeme stáť pred Stvoriteľom a obhajovať sa, že ja som vlastne stále chcel, iba som sa neodhodlal, nezačal som, nevykročil som.
Nebol čas, ani príležitosť.
Je čas padnúť pred Bohom do prachu...
Je čas spásy.
Pre všetkých.
Pre mňa i pre Teba.
Požehnanú Veľkú noc!
S láskou
Mam
Kto sme nestihli sviatosť pokánia trochu znervoznieme /teda správni katolíci/ alebo aj neznervoznieme a viac nás irituje neporiadok v byte a prázdna chladnička.
Nechystám sa na "moje" tradičné sviatky.
Stále viac vnímam márnosť nad márnosť tohoto života bez Boha.
Iba sa tak hráme, že Boh je ten ktorý hýbe našim životom. V skutočnosti máme na háku, celé Ježišovo učenie.
Môže byť rád, že si odstojíme na toľkých obradoch, že to akosi skĺbime s našim svetským životom. A niekedy sme až tak "slobodní", že sa aj na Jeho oslavu vykašleme. Máme toľko toho ešte spraviť doma, v práci, pre rodinu. V tom kostole sú iba nervy a nuda... Človek nevie kam skočiť od povinností a ešte k tomu aj nejaká oslava.
No možno to celkom takto nevnímame, ale občas to tak vyzerá.
Môj život začal naberať na obrátkach a ja si uvedomujem, že čas je veľmi drahý. Už nikdy sa nevráti ani jeden stratený deň. Stále sa topím v tých mojich chybách, nedokonalostiach, stále som vlečená tymi starými stereotypmi. Aj v slávení Veľkej noci. Ktovie koľko opravných Veľkých nocí ma ešte čaká, koľko šancí mi ešte Boh ponúkne, koľko ich opäť zahodím a už nikdy nebudem môcť využiť?
Kto si vlastne
Ježiš?
Kedy naozaj pochopím, že si za mňa zomrel, aby som nezapáchala od hnoja hriechov a nemusela umrieť v tom svojom smrade.
Toľko som už o Tebe počula a také malé okamžiky som s Tebou prežila.
Prečo to telesné má takú moc , prečo môj duch je taký neduživý, že telo ho stále valcuje?
Pravdaže, som už trochu prezretá kresťanka, viem odpoveď.
Teóriu ovládam, ale môj život?
Nespokojné je moje srdce, kým Tvoj duch sa nezmiluje a nenaplní ho.
Ježiš, odpusť mi, aj tie hriechy, ktoré ešte nevidím, ale aj tak ma oddeľujú od Teba.
Dovoľ mi stráviť s Tebou toľko času, aby som stihla započuť Tvoj hlas a zacítiť Tvoju vôňu.
Duch Boží, pozývam, Ťa do môjho neuprataného bytu, do mojich plánov.
Pozývam Ťa do všetkých bolestných vzťahov.
Nechcem sa iba hrať na kresťanku.
Túžim, aby si zlomil moje srdce Tvojou láskou.
Odpusť mi Ježiš.
Som taká biedna a hriešna...
Bez Tvojej smrti nemám žiadnu nádej.
Ja verím na vzkriesenie.
Požehnaný Veľký týždeň.
Ešte máme čas všetko zmeniť, ešte chvíľu máme možno čas.
Je to smrteľné rozhodnutie ostať starým človekom.
Len žiadnu pretvárku.
Lebo šance sa minú, pretečú pomedzi náš ľudský uponáhľaný život.
A naraz budeme stáť pred Stvoriteľom a obhajovať sa, že ja som vlastne stále chcel, iba som sa neodhodlal, nezačal som, nevykročil som.
Nebol čas, ani príležitosť.
Je čas padnúť pred Bohom do prachu...
Je čas spásy.
Pre všetkých.
Pre mňa i pre Teba.
Požehnanú Veľkú noc!
S láskou
Mam
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára