SKONČILA VEĽKÁ NOC

dokonca aj Veľkonočný pondelok.
Keďže podľa komentárov predpokladám, že aj tak moje výlevy nikto nečíta, tak si napíšem len tak pre seba, aby som nezabudla.

Pre mňa osobne bola táto Veľká noc o sklamaných očakávaniach.
Nehovorím o fakte, že Ježiš vstal z mŕtvych, to je skutočnosť, ktorá svieti v akejkoľvek tme.
Len moje srdce ostalo mŕtve.

Bol to pre mňa taký veľmi ťažký a svojim spôsobom bolestný čas.
Veľmi som sa snažila zapájať do farských aktivít, dúfajúc, že stačí ak ja sama chcem, tak s prvým aleluja moje srdce zajasá radosťou.
Nezajasalo.
Ostala som zmätená a užialená.
Akoby som nezažila niečo na čo mám legitímny nárok.

Celé sviatky som sa viacmenej trestala upratovaním. /žiaľ výsledok je v nedohľadne/.

Z ľudského hľadiska najradostnejšie hodnotím prechádzanie sa s vozíkom s Miriamkou. Celý čas, takmer 3 hodiny spala, počasie bolo prívetivé a tak som mala pocit užitočnosti.

V pondelok našťastie žiadne tradície, akurát mi pani Pavnúková vynadala, že som jej poslala po vnučke kľúč od bytu, vraj je to neslušné a urazila som ju /to bolo namiesto polievania a šibačky/ . Úprimne zobrala som to radšej ako nejaké šibačkové návštevy.
Pán farár však naradostený zamkol po omši kostol až kým sa neprezliekol, aby mohol každého farníku ťapnúť šibákom. Veľmi mu to robilo radosť, dostal dokonca výslužky, mal ich plné frecká.

Už by sa mi žiadalo, keby som mohla niečo tvorivo robiť a nie iba naháňať sa do práce variť a hlavne nekonečne dávať do poriadku 30 ročné nazhromaždené veci a špinu. Ja mám pocit, že sa to nikdy neskončí, lebo keď aj čosi spravím o chvíľu treba začať od znovu, pretože pri upratovaní jednej časti opäť rozhádžem inú. Už som to skúšala s dovolenkou, ale ten pocit slobody neviem zabiť upratovaním.
Ďalšia vec ktorá ma teraz nanovo zamestnáva je zdravá výživa /úprimne túžba konečne schudnúť/. Viem, že v mojom veku to bude o katastrofálnom zostarnutí ak schudnem, ale tak pre seba by som túžila po zmene. Celý život sa usilujem schudnúť, ale nikdy som nemala priveľmi čas myslieť na seba.

Stále viac milujem ten čas doma. Tu je vlastne všetko čo mám rada. Mám tu všetky tie serepetičky, ktoré by som mohla robiť keby som už konečne mala čas. Ktovie, či ešte nejaký voľný čas príde?

No tak som sa trochu posťažovala, zajtra prídu Bazalovci, tak trochu slniečka ma ešte čaká /akurát sa mali ohlásiť skôr, pretože som si mohla vziať ešte dovolenku/.
Jar je teda tu a každý deň sneží, mne je to úprimne jedno, pokiaľ sa nešmýka, lebo to mám strach o vodičov.

Takže skončila Veľká noc.
Verím, že skutočnosť Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania je silnejšia ako moje pocity. Pre mňa to znamená nádej.
Nič sa nedá robiť, musím prijať taký život, aký si myslí môj Boh, že je pre mňa najlepší. Mnohokrát mám iné predstavy, ako by som mohla byť šťastnejšia a spokojnejšia, ale keď som to odovzdala do rúk Bohu musím sa spoľahnúť, že ON rieši moje problémy komplexnejšie a dlhodobo. Ja by som občas privítala aspom nejaký ten krátkodobý, odychový čas. Lenže? Možno to čo žijem je oddychový čas, iba o tom neviem.
Takže vďaka Bože za všetko. Len ma nepusti z ruky.