DEVIATE VNÚČATKO -BOH JE VEĽKÝ

Dnes 10. 11. 2007 sa narodilo moje deviate vnúčatko Miriamka, 2,610 , 50 cm.
Bol to náročný deň, ktorý začal v prvých hodinách dňa a skončil radostným vyvrcholením o 14,25 /alebo 13,25 ja teda už ani neviem/ narodením sa Miriamky Bruteničovej.

Okolo pol druhej v noci sa konečne na druhom konci telefónu ozvalo, že ten deň D už prichádza. Ja som sa najprv nevedela zorientovať. Tak som vyskočila z postele, že deka ostala visieť na paraváne , teda v lufte. Obliekla som sa v rekordnom čase, nabalila si všetky veci, ktoré som nepotrebovala a čo áno to ostalo doma.Tých niekoľko domov ktoré nás delia som určite zvládla
s dobrým časom.

Katka sa už tvárila, že niet o čom pochybovať, pretože bolesti začali prichádzať veľmi pravidelne a boli neprehliadnuteľné. I keď po posledných falošných poplachoch na chvíľu zapochybovala, či má Mikuláša odvolať z práce /lebo čo ak to ešte nie je ono/, ale ako pribúdali polhodiny, neistota sa zmenila na úplnú istotu. Ja som tam iba zavadzala a snažila sa tváriť profesionálne /však matka piatich detí/, ale v skutočnosti som sa strašne bála. Tak som sa tam iba motala a púšťala som zaručené pokojné rady a reči. Dúfam, že ma Katka neodhalila.

Keď prišiel Mikuláš, išli sme ešte so psami von /na chvíľu/ a potom sa pobrali.
Ja som ostala bezradná v byte s hrôzou, ako prečkám ten ťažký pôrodný čas.
Najprv som len sem tam čosi odložila a potom som si uvedomila, že keď niečo robím nie je to také zúfalé bezmocné čakanie. Tak som sa pustila do generálneho upratovania obyvačky. Najprv som si povedala, že iba tak po povrchu poodkladám veci, ale nakoniec to skončilo s takmer 5 hodinovým generálnym upratovaním. Dúfam, že sa nakoniec nebudú cítiť urazení, že som sa im rýpala v byte. Ale pre mňa to bola výborná terapia.
Okolo pol ôsmej som išla roznášať, ale bola som ako mechom udretá, celý čas som sa polohlasne modlila v jazykoch aj zbožne. Vyjednávala som , otravovala Ocka nebeského zabezpečovala som modlitebné úderky.
Jastrila som po okolí, komu ešte poviem, že teraz je ten horúci čas. Povedala som to aj predavačke v potravinách a s rozčarovaním som si uvedomila, že pre iných to nie je taká horúca správa. Vypočula som si strašidelné historky o tom aké strašnosti sa stali jej dcére, neteri, vnúčke...čo ma samozrejme nepovzbudilo, ale ja som si povedala, že Boh celého vesmíru teraz bojuje s nami a prvýkrát som mala obraz o takom múre veľkých anjelov, ktorí stoja okolo pôrodného stola a chránia "svoj ľud" pred útokom Zlého. Niekoľkokrát som zacítila takú silnú prítomnosť Ducha božieho, že som bola uisťovaná, že drží nad pôrodom a všetkými zúčastnenými svoju ruku. Som veľmi vďačná nášmu Bohu, že stál pri nás, že nezabudol na nás hriešnikov a vypočul naše prosby a dal nám taký veľký dar do správcovstva, svoje milované dieťa Miriamku. Ja som mu špeciálne vďačná, pretože si uvedomujem ako veľmi som obdarovaná svojimi vnúčatkami. Aké nezaslúžené šťastie vidieť ich rásť do krásy a múdrosti. Smieť sa z nich tešiť.

Ale čo musím o dnešnom dni spomenúť, sú MOJE veľké DETI.
Bola som mimoriadne potešená spoluúčasťou ktorou sa zapojili bez výnimky, každý podľa svojich najlepších možností. Bolo pre mňa veľkým šťastím vidieť, ako sa podporujete, morálne, fyzicky, psychicky, modlitbou prejavom záujmu a ochoty pomôcť tam, kde bolo potrebné.
Chcem Vám za to zo srdca poďakovať, bol to pre mňa nemenej krásny zážitok, ako príchod nášho človiečika na svet.

Katinka , si hrdinská matka, ďakujem, že si sa podieľala na našej dnešnej veľkej radosti a ďakujem Mikulášovi, že bol takou oporou Katke.No a ďakujem, že ste sa podielali na technológii výroby Vašej dcérky. Zjavne sa to Bohu páčilo, pretože Vám ju zveril do výchovy. Dôveruje Vám
Keď som pri ďakovačkách, tak nemôžem nespomenúť Riška a Janku s rodinami, ktorí nám kryli chrbát modlitbami aj keď sa nemohli zúčastniť priamo na privítaní, boli s nami v úzkom kontakte a podporovali nás prítomných .Bola to vzácna a citeľná pomoc.

Ďakujem Kristínke, že zásobila vyhladovelého a unaveného Mikuláša stravou a pitím, že prišla pre mňa ochotne autom /i keď tá cesta bola dosť zbožná/ stále som mala pohľad upretý do neba. A to zúrivé modlitebné bojovanie na chodbe bolo veľmi prospešné.

Chcem poďakovať Monike a spol, že napriek tomu, že večer mali veľký program a presúvať sa s malým bábätkom, pri pracovných záväzkoch a vyťaženosti nebolo ľahké, prišla v kompletnej zostave, takže mi umožnila potešiť sa a vidieť moje vnúčatká, ale hlavne podporila Katku .

Boli ste všetci veľmi zlatí a milí, teda len ĎAKUJEM a Boh nech Vás odmení, on má najviac možností . Nech spočinie Jeho požehnanie a milosrdenstvo na Vašich životoch.

BOH je skutočne veľký a prejavil nám dnes svoju nežnú lásku a starostlivosť.
Na Jeho lásku môžem odpovedať iba láskou. Ľúbim Ťa a ďakujem.