streda 17. októbra 2007

SOM ŠŤASTNÁ!!!

Mám tak veľa dôvodov k smútku. Zdravotné problémy, vzťahové problémy, časové problémy. Kopec vecí, ktoré sa na mňa sypú a ja nestíham, ale toto všetko, čo život prináša je prežiarené novým darom, ktorým požehnal našu rodinu náš veľký BOH.
Aby som bola presná novými darmi. Pretože tých skorších je tiež tak veľa.
O čom píšem? O detičkách v našej rodine.
Boh sa láskavo pozrel na nás a obdaroval nás dôverou. Poslal do našich náručí a sŕdc, nový život, ktorý On stvoril a tak veľmi miluje. Keď som videla tie malé stvoreníčka naplnila ma nekonečná vďaka za ich život. Aký veľký zázrak aká dokonalosť. Ďakujem Svätý BOH.

Možno keď píšem tieto riadky, už sa búrite moje krásne dcéry.
Asi by som nebola taká nadšená, keby som sa musela boriť so všetkými problémami, ktoré vznikajú pri ich príchode na svet a do smrti pri ich sprevádzaní na tomto svete.
A napriek všetkému čo dobre poznám, musím tvrdiť, že to že nám BOH zveril svoje deti do našej výchovy je prejav a dôkaz JEHO lásky k nám.

Dieťa je vždy dar od BOHA. Aj v situácii, že rodičia sú absolutne podľa všetkých parametrov ľudskosti nehodní, slabí, chorí, bez prostriedkov, žijúci v chatrčiach, na ulici. JEHO láska k človeku je absolútna. Pozerá sa s hlbokým súcitom na biedu a hriechy človeka a stále má nádej a dôveru v svoje milované dieťa. A vkladá mu do rúk dieťa s nádejou, že zobudí v človeku najkrajšie čo sa v ňom skrýva. Tak vemi mu dôveruje, aj keď presne vidí tú nehodnosť a biedu, ale stále dúfa a dáva možnosti a riešenia pre rodičov i deti, aby HO mohli stretnúť a chytiť sa ho pri ceste životom. JEMU neprekáža smrad, bieda, hlúposť. On túži po ochote hľadať HO a chytiť sa ho za ruku na ceste týmto životom. Uveriť MU. Veriť, že všetko má pevne v rukách. Veriť mu v tých najväčších ťažkostiach.Sú len dočasné.
Pre ŇHO je najdôležitejšie naše srdce, naša večnosť.O toľko vecí sa staráme a pre toľko vecí sa zneokojujeme a len jedno je dôležité sedieť pri JEHO nohách.
Verím, že aj pre Vás slovo sedieť neznamená, pasívne spustiť ruky a nič nerobiť. To sedieť je postoj absolútnej ochoty vložiť svoju dôveru v JEHO slová, počúvať čo nám hovorí, ako máme žiť podľa JEHO učenia.Neprispôsobovať si JEHO slová svojmu hriešnemu telu. Počúvať svätého Boha a nie temné sily. Lebo podľa vlastnej skúsenosti tak ľahko sa naladíme na Zlú frekvenciu.
A aj keď si hovoríme kresťania sme hluchí a slepí. Verím, že nie z neochoty, jednoducho z ľudských slabostí. Nevidíme a nepočujeme, trieskame hlavou o múr a hneváme sa, že nás bolí.Chováme sa svojvoľne a dovedie nás to do slepej uličky, pretože nemáme čas sedieť pri JEHO nohách a počúvať a nechať sa vychovávať.

Ja tiež blúdim a vzpieram sa sedieť pri Ježišových nohách.
Veď už toľko viem...
A po prvom svojvoľnom dni strácam smer.

ON vidí, že toho máte veľa, že je tak ťažké zabezpečiť svoju rodinu, ale ON má určite priechodné riešenie ako a kadiaľ ísť...A hlavne, ak o to stojíme, stále pri nás stojí. Aj keď niekedy plače, keď si robíme čo chceme .

Takže som veľmi šťastná!!!
Boh ma požehnal! Už deväťnásobne!
Samko, Sárička, Emka, Johanka, Miško, Marek, Lillka, Filipko a Miriamka.

ĎAKUJEM môj svätý BOH.
Tvoja LÁSKA je väčšia ako moja bieda.
Tvoja ruka je bližšie ako moje bolesti a ťažkosti.
Máš najlepšie riešenie pre všetko
Dovoľ mi sedieť pri Tvojich nohách a počúvať.
Verím Ti, aj keď mnohokrát nerozumiem.

S láskou Mam

Žiadne komentáre: