AAAch keramika

Dnes som bola konečne po roku na keramike. Prišla som síce neskoro, ale v momente, keď som sa chytila hliny, bola som mimo. Vtedy nevnímam nič. Na mňa by to možno mohlo pôsobiť ako anestéza. Je to naozaj úžasné tak sa patlať v hline. Keby som tak mohla od rána do večera toľko, koľko by som chcela a nebola by som obmedzovaná časom, ani ničím iným. Tak ľutujem, že som to neobjavila skôr, ale Bohu vďaka aj za túto možnosť. Na tej keramike mám pocit, že robím niečo čo mi nie je zaťažko čo vychádza z môjho najvnútornejšieho človeka. Pri práci s hlinou každý nový pohyb rukou chce, aby si bola tvorivá a to je také krásne a radostné. Jednoducho užila som si. Predtým som mohla robiť 5 hodín, teraz iba 2 a pol, nuž čo už. Robila som svojho nového anjela, lebo nemám už doma žiadneho, ale bola to taká rýchlovka, tak sa mi ktovieako nedala dorobiť hlava, ale keď sa to oglazuje možno to ujde. Ale čo tam po výsledku, hlavná je akcia. Bolo to eňo ňuňo. Dúfam, že na budúci piatok neprídu nepredvídané situácie, lebo veľmi by som chcela ísť znovu. Ani necítim, že mám za sebou náročný deň taká som ešte rozrušená. Tentokrát kladne. Páte Mam
P.S: Najvyšší čas, aby som si už kúpila nový mobil, aby som si mohla pridávať aj fotografie, tie sú na blogoch podľa mňa najzaujímavejšie. No musím počkať do decembra kým mi skončí zmluva, no a ešte musím dožiť. aspom do tohto mesačného dôchodku, aby ste mali na kar. Takže ešte týždeň vydržať.