Je čas plesov.Niekedy dávno v časoch mojej mladosti a nezrelosti som bola ľahko vzrušená predstavou účasti na plese. Jediný manžel, ktorý bol ochoctný prejaviť radosť pri predstave návštevy plesu v našom spoločenstve, zomrel mladý. Ostatní pre pokoj v dome sa zúčastnili a tvárili sa, že to zvládajú a aj to prežili.
Úprimne by som chcela poznať človeka, ktorý sa stretol s Bohom a zábava typu zúrivej tancovačky a pitiek ho privádza k blahu a slastne prežitých chvíl.
Už počujem ako všetky moje deti oponujú ba výhražne vrčia a nesúhlasia.
Čestne musím priznať, že i mne sa to v mladosti zdalo príťažlivé a páčilo sa mi to.
Ale musím dodať, že dnes som určite viac múdra ako za mlada.
Rozumiem tomu, že spoločenská akcia plná noblesy , kde sa prvýkrát predstavili mladé devy vhodné na vydaj a mladí muži hádzali očkom a natŕčali uši... tak to malo akýsi ušľachtilý cieľ.
Aj dedinské zábavy umožnili na jeden večer vypadnúť z kolotoča otročiny a hriešne sa vybujačiť /preto farár z Arsu, bojoval proti tancu/.
Aj dnešné charitatívne plesy, by akoby boli ušlachtilé a mali zmysel, lenže tá vstupenka, či tombola, ktorá má pomôcť tým menej schopným a majetným, či úplne biednym a chudobným
je akýmsi výsmechom oproti tým nehorázne drahým toaletám "smotánky". Trochu tanca, mnoho jedla, pitia a cigariet a pretvárka. Nutnosť byť tam, aby sa o nás vedelo, aby nám to pomohlo, aby sme ukázali, že som tu, teda som prispel. Stavím sa, že mnohým sa ani veľmi nechcelo prísť.
Nerobím uzávery typu JA MÁM PRAVDU.
Chcem, len nechať priestor na zamyslenie čo mi prináša plesová sezóna /nehľadám si partnera, nevládzem skackať, vyzerám tak, že sa nemám potrebu ukazovať... /ale keby som aj toto všetko chcela, mohla a mala aj tak plesová sezóna, je pre mňa čas, ktorý mi nerozbúcha srdce a nezdvihne tlak.
Ktovie prečo?
Som už stará?
Alebo som pochopila, že v živote sú iné cenné činnosti?
Alebo niektoré, ktoré sa tvária ako biele sú v skutočnosti zabahnené dnešným nazeraním na život? Teda pozlátko bez ceny?
Tento blog neznamená, že som proti plesom a zábave.
Že to odsudzujem.
Iba nechápem čo človeka núti týždeň sa chystať, minúť polročný plat na šaty, zaplatiť nehorázne peniaze za vstupné a nivočiť si telo zošnurovaný v šatách a topánkach s kilogramom make upu a nehorázne drahým účesom, unaviť sa jalovými rozhovormi a silenou veselosťou, aby som sa ráno zobudil PRÁZDNY, unavený, s bolesťou hlavy a nôh, s rozcuchanými vlastmi a ľahší o kopu peňazí.
Skutočne nepripadám si zaujatá, ale viem prežiť krajšie rána po krajšom večere.
Viem, možno tomu nerozumiem /už/, takže nedajte si pokaziť chuť na čas plesov a ponorte sa, keď budete mať možnosť, do víru tanca a veselosti.
O chvíľu je tu Popolcová streda a opäť máte čas bedákať nad svojou biedou a hriešnosťou.
Tak si zatiaľ zaplesajte.
P.S.: Aby ste ma neobvinili, že neviem, čo je LEGRACE zapájam sa aj ja do maškarnej plesovej sezóny. Som vyzývateľka o najvtipnejšio-roztomilejšio-hroznejšiu fotografiu.
Bude aj tombola. Rozoberte si čísla 1,2,3,4,5,6,7,8,9,10,11,12,13,14,15,16,17,18,19,20,21.
Každý má po poradí od najstaršieho teda Riško, Martuška, Monika, Igorko, Janka, Vendík,Kika, Mareček, Katka a Mikuláš,
Samko, Emka, Mareček, Sárička, Elizabetka, Johanka, Filipko, Miško, Miuška,
Ja a ocino.
svoje číslo.
Losovať budem za účasti notára /mám známu/
S napätím očakávam Vaše FOTO.
Mam
Poznámka pre Vendíka!
Tancovať je úžasné, telo na telo sa vznáša vo víre blízkosti, človek uvoľňuje to najintímnejšie v sebe pre súzvuk blízkeho s ktorým tancuje, aby potešil oko sledujúcich /babiek klebetníc/.
Aby si rozumel, Janka mi hrozila ukončením úcty a lásky voči mne, kvôli tomu blogu čo som napísala, tak to neriskujem.
Mladosť a tanec patria k sebe /ale lepšie je tancovať pred Bohom a Bohu, z toho je duchovný úžitok aj pre tancujúceho/.
Mam
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára